JUDr. Marica Pirošíková

Príslušné orgány verejnej moci v Slovenskej republike (ďalej aj „SR“) počas pandémie mnohým zakázali podnikať alebo ich podnikateľskú činnosť výrazne obmedzili, v dôsledku čoho podnikatelia utrpeli majetkovú škodu, prišli o zisk, či stratili...

Podľa Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva je významnou zárukou proti rizikám zneužitia právomoci výkonnej moci počas núdzových situácií súdne preskúmanie núdzových opatrení. Komisia štátom pripomenula, že právo na spravodlivý...

Autorka približuje medzinárodné ľudsko-právne štandardy týkajúce sa stavu núdze z hľadiska existujúcich rozhodnutí ESĽP, ako aj materiálov vypracovaných Benátskou komisiou. Tieto kladú dôraz na dodržiavanie princípov právneho štátu aj v takých mimoriadnych situáciách. V tomto ohľade sú kľúčové požiadavky nevyhnutnosti, proporcionality a dočasnosti, splnením ktorých štát minimalizuje zásahy do základných práv a slobôd na mieru nevyhnutnú pre dosiahnutie legitímneho cieľa - ochrany verejného zdravia. Osobitne sa venuje aj medzinárodným štandardom súvisiacim s vyhlásením a ukončením stavu núdze, ako aj súdnej kontrole prijatých opatrení. Približuje rozhodnutia zahraničných súdov, ktoré môžu byť návodom pre naše súdne orgány vrátane ústavného súdu. Zásadné súdne rozhodnutia však v Slovenskej republike v tomto ohľade vyhlásené neboli. Autorka preto kriticky analyzuje rozhodnutie ústavného súdu, ktorý sa pri posudzovaní súladu vyhláseného núdzového stavu s ústavou a ústavným zákonom o bezpečnosti štátu k viacerým významným otázkam vzneseným navrhovateľmi nevyjadril. V závere analyzuje aj zmeny ústavného zákona o bezpečnosti štátu, pričom na príkladoch z iných štátov preukazuje, že ústavodarca nevyužil túto príležitosť na to, aby spôsob vyhlásenia núdzového stavu a jeho predlžovania priblížil medzinárodným štandardom.

(dokončenie z predchádzajúceho čísla) Aplikačná prax ústavného súdu rozhodujúceho o obnove konania na základe rozsudku ESĽP z hľadiska praxe Výboru ministrov Rady Európy (VM RE) Obnova konania pred ústavným...

Potreba obnovy konania pred ústavným súdom je v členských štátoch Rady Európy novým inštitútom, ktorý je najmä dôsledkom toho, že niektoré členské štáty pristúpili k naplneniu záväzkov obsiahnutých v článku 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") vytvorením účinných prostriedkov nápravy vo vzťahu k namietaným porušeniam ľudských práv v podobe individuálnych ústavných sťažností. Okrem Slovenskej republiky boli takéto možnosti vytvorené v Nemecku, Albánsku, Bosne a Hercegovine, Lotyšsku, Srbsku, Španielsku, či Turecku.

(dokončenie z čísla 2/2019) Relevantná právna úprava od roku 2016 V nadväznosti na nedostatky identifikované v právnej praxi z hľadiska už citovanej ustálenej judikatúry ESĽP bolo potrebné prijať novú právnu...

Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých patrí medzi jednu z najnáročnejších právnych otázok týkajúcej sa maloletých detí. Právna úprava výkonu rozhodnutia upravuje postup štátnych orgánov, ktoré zasahujú do rodinných vzťahov. Emočne vypäté vzťahy najmä medzi rodičmi dieťaťa sťažujú priehľadnosť interakcií a konfliktov medzi stranami. Prax ukazuje, že súd má v týchto druhoch konania osobitne sťaženú dôkaznú situáciu. Jeho úlohou je na jednej strane výkonom rozhodnutia naplniť medzinárodný záväzok rešpektovať súkromný život rodiča, ktorého právo styku s dieťaťom nie je rešpektované, no na druhej strane má povinnosť zisťovať či núteným výkonom rozhodnutia nedôjde k porušeniu najlepšieho záujmu dieťaťa1), či práv povinného rodiča vyžadujúc od neho plnenie povinnosti vymykajúcej sa zo sféry jeho vplyvu. Daná téma je rovnako spoločensky i politicky citlivá. Svedčia o tom viaceré udalosti.

  Ústavné zmeny a ich prínos z hladiska ES lP a Výboru ministrov Rady Európy (2.) Najvýznamnejšou ústavnou zmenou z hľadiska zabezpečenia náležitej a účinnej ochrany ľudských práv v SR...

  Ústavné zmeny a ich prínos z hľadiska ESĽP a Výboru ministrov Rady Európy (1.) Najvýznamnejšou ústavnou zmenou z hľadiska zabezpečenia náležitej a účinnej ochrany ľudských práv v SR je...

  VÝKON ROZSUDKOV EURÓPSKEHO SÚDU PRE ĽUDSKÉ PRÁVA FORMOU OBNOVY KONANIA Konečný rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej "Súd") je záväzný a štát je povinný ho vykonať. Rozsudok sa...

  Výkon rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva Konečný rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej "Súd") je záväzný a štát je povinný ho vykonať. Rozsudok sa obmedzuje na zistenie,...

1. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") je úplne jednoznačná v tom, že primárne chráni biologickú rodinu. Akékoľvek rozdelenie rodiny predstavuje...

NAJZRANITEĽNEJŠÍ POŠKODENÍ Z HĽADISKA JUDIKATÚRY EURÓPSKEHO SÚDU PRE ĽUDSKÉ PRÁVA Pozitívne záväzky vyplývajúce z práva na život, súkromie a zákazu ponižujúceho zaobchádzania Z práva na život, súkromie a zo...

PRÁVA OSOBY POŠKODENEJ TRESTNÝM ČINOM Z HLADISKA AKTUÁLNEJ JUDIKATÚRY EURÓPSKEHO SÚDU PRE LUDSKÉ PRÁVA Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) neobsahuje ustanovenie, ktoré by...