1. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva
Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") je úplne jednoznačná v tom, že primárne chráni biologickú rodinu. Akékoľvek rozdelenie rodiny predstavuje podľa ESĽP závažný zásah do práva na rodinný život a preto sa musí opierať o dostatočne závažné a pádne argumenty motivované záujmom dieťaťa (viď Scozzari a Giunta proti Taliansku, rozsudok veľkej komory z 13. júla 2000, ods. 148). Za relevantný dôvod na odobratie dieťaťa ESĽP nepovažoval zlú sociálnu situáciu (napr. Wallová a Walla proti Českej republike, rozsudok z 26. októbra 2006) alebo nedostatok intelektu (napr. Kutzner proti Nemecku, rozsudok z 26. februára 2002). ESĽP zdôraznil, že úlohou orgánov sociálnej starostlivosti je pomáhať osobám s problémami a poskytovať im poradenstvo o rôznych možnostiach ako preklenúť ich ťažkosti. V prípade zraniteľných jednotlivcov sú orgány povinné poskytovať osobitnú starostlivosť a zvýšenú ochranu.
Prípad R. M. S. proti Španielsku (rozsudok z 18. júna 2013) sa týkal umiestnenia dieťaťa do náhradnej starostlivosti z dôvodu finančnej situácie matky bez toho, aby bola vzatá do úvahy následná zmena okolností. Sťažovateľka sa najmä sťažovala, že bola pozbavená akýchkoľvek kontaktov so svojou dcérou a oddelená od nej bez náležitých dôvodov. ESĽP konštatoval, že došlo k porušeniu článku 8 Dohovoru dospejúc k záveru, že orgány nevyvinuli primerané a účinné úsilie na to, aby zabezpečili sťažovateľke právo žiť so svojou dcérou.
V prípade Zhou proti Taliansku (rozsudok z 21. januára 2014) ESĽP dospel k záveru, že došlo k porušeniu článku 8 Dohovoru zistiac, že talianske orgány nesplnili svoje povinnosti pred rozhodnutím o prerušení rodinných väzieb a nevyvinuli primerané a dostatočné úsilie na to, aby zabezpečili sťažovateľke právo žiť so svojím dieťaťom. Najmä nebola náležite zohľadnená prvoradá potreba uchovať do tej miery, ako je to možné, rodinné väzby medzi sťažovateľkou, ktorá bola v zraniteľnej situácii, a jej synom. Súdne orgány iba zistili ťažkosti, ktoré mohli byť preklenuté cielenou pomocou orgánov sociálnej starostlivosti. Sťažovateľka nemala možnosť znovu si vytvoriť vzťah so svojím synom: v skutočnosti znalci neposúdili reálne možnosti zlepšenia sťažovateľkinej schopnosti starať sa o syna, berúc do úvahy aj jej zdravotný stav. Navyše, talianska vláda neposkytla presvedčivé vysvetlenie, ktoré by mohlo odôvodniť pretrhnutie materského puta medzi sťažovateľkou a jej synom.
Odobratie dieťaťa do náhradnej starostlivosti je úplne najkrajnejšie opatrenie a spravidla vyžaduje, aby vnútroštátne orgány prijali iné opatrenia, pokiaľ nimi možno dosiahnuť sledovaný cieľ (pozri Kutzner proti Nemecku, rozsudok z 26. februára 2002, ods. 75).
ESĽP zároveň v prípade Olsson proti Švédsku (rozsudok z 24. marca 1988, ods. 81) uviedol, že odobratie dieťaťa do náhradnej starostlivosti by malo byť považované za dočasné opatrenie, ktoré bude ukončené hneď, ako to okolnosti dovolia a každé vykonané opatrenie musí byť v súlade s hlavným cieľom, ktorým je spojenie biologického rodiča s jeho dieťaťom. V rozpore s článkom 8 Dohovoru nemusí byť, ak je dieťa odobrané pre podozrenie zo zlého zaobchádzania (týrania, sexuálneho zneužívania), ktoré sa následne nepotvrdí, ak existovali skutočné a rozumné obavy, že k nemu došlo. V takomto prípade však obmedzenie rodičovských práv musí trvať čo najkratšiu dobu.
V prípade M. A. K. a R. K. proti Spojenému kráľovstvu sa u dieťaťa vyskytla vzácna kožná choroba, ktorej prejavy boli zamenené za následky sexuálneho zneužívania a rodičom bol zakázaný styk s dieťaťom po dobu desať dní, kedy bolo liečené v nemocnici. Podľa ESĽP došlo k porušeniu práva na rodinný život z dôvodu, že kožná choroba mala byť diagnostikovaná rýchlejšie, pričom kritizoval oneskorenie niekoľkých dní medzi rozhodnutím o uskutočnení diagnostických testov na kožnú chorobu a ich samotným vykonaním (rozsudok z 23. marca 2010, ods. 73). Podobne ESĽP dospel k záveru o porušení v prípade A. D. a O. D. proti Spojenému kráľovstvu (rozsudok z 16. marca 2010, ods. 85 - 94), keď dieťa trpiace chorobou spôsobujúcou nadmernú krehkosť kostí, nebolo urýchlene navrátené do starostlivosti rodičo