Slovenskej republike plynú z členstva v Európskej únii (ďalej aj "Únia") mnohé ekonomické výhody a benefity.
1)
Jedným z týchto benefitov je možnosť čerpania finančných prostriedkov z európskych fondov. Finančné prostriedky plynúce z fondov Európskej únie sa stali bežnou súčasťou podnikateľského aj verejného prostredia. Množstvo projektov v rôznych sférach spoločenského života sa realizuje práve vďaka týmto fondom (napríklad výstavba diaľnic, oprava škôl, revitalizácia miest a obcí). Možnosť prístupu k značnému množstvu finančných prostriedkov Európskej únie však súčasne predstavuje významný kriminogénny faktor, ktorý determinuje konanie páchateľov trestných činov. Vidina značného ekonomického profitu motivuje k trestnej činnosti, ktorá spočíva najmä vo vylákaní prostriedkov z fondov Európskej únie, predražovaní projektov financovaných z týchto prostriedkov, respektíve k nakladaniu s finančnými prostriedkami Únie v rozpore s účelom, na ktorý boli poskytnuté. Keďže sa fondy Európskej únie čerpajú na území členských štátov, je nevyhnutné, aby členské štáty vyvinuli kontrolné inštitúty a mechanizmy na účel predchádzaniu spätného vracania finančných prostriedkov Európskej únii. Právna úprava ochrany fondov Európskej únie v Trestnom zákone je teda v tomto smere celkom nevyhnutná.
2)
Povedané inak, vzhľadom na možnosti čerpania európskych prostriedkov existuje v každom členskom štáte Európskej únie popri potrebe nastaviť reguláciu tohto procesu aj potreba zaviesť sankčný mechanizmus pre prípad plytvania s týmito prostriedkami, ich použitia na iný než určený účel, respektíve, všeobecnejšie, porušenia dohodnutých podmienok čerpania avizovaných financií. Porušenie ustanovených podmienok čerpania prostriedkov z úniových rozpočtov môže založiť viacero druhov zodpovedností, počnúc administratívnoprávnou zodpovednosťou až po zodpovednosť trestnoprávnu.
3)
Ochrana finančných záujmov Európskej únie prostriedkami trestného práva je na vnútroštátnej úrovni
de lege lata
upravená v
§ 261 až § 263 účinného Trestného zákona.
4)
Na účely tohto článku relevantná skutková podstata trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa
§ 261 Trestného zákona sa v dôsledku viacerých legislatívnych zmien menila. V doterajších vývojových tendenciách možno identifikovať (i)
formálny prvok
a (ii)
materiálny prvok
.
Historicky prvá regulácia trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev bola predmetom úpravy
§ 126 až § 126b Trestného zákona z roku 1961
5)
v znení novely č.
421/2002 Z. z., účinnej od 1. septembra 2002. Táto úprava predstavovala implementáciu Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev.
6)
Jednotlivé skutkové podstaty boli systematicky radené v rámci trestných činov hospodárskych, v druhej hlave osobitnej časti trestného kódexu. Trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev bol pri rekodifikácii trestného práva hmotného v roku 2005 prevzatý do aktuálne platného a účinného
Trestného zákona. Z formálno-právneho hľadiska sa upravil v piatej hlave nového zákona, čo súviselo s celkovou zmenou systematiky osobitnej časti
Trestného zákona(akcent na ochranu základných práv a slobôd jednotlivcov nad ochranou kolektívnych záujmov spoločnosti a štátu).
7)
Ďalšiu formálnu ("
kozmetickú
")
8)
zmenu predstavovalo nahradenie zmienok o Európskych spoločenstvách zmienkami o Európskej únii zákonom č.
91/2016 Z. z. v dôsledku nadobudnutia účinnosti Lisabonskej zmluvy. Podľa dôvodovej správy šlo o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s používaním pojmov Európske spoločenstvá a Európska únia. Doposiaľ posledná novela poškodzovania finančných záujmov Európskej únie, vykonaná zákonom č.
214/2019 Z. z., predstavovala implementáciu novej úniovej úpravy obsiahnutej v smernici Európskeho parlamentu o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva.
9)
Ako sa ďalej ukáže, avizovaná novela sa svojím obsahom odchyľuje od doterajších novelizačných úprav predmetnej problematiky. Trestné činy poškodzovania finančných záujmov Európskej únie dospeli v dôsledku novely č.
214/2019 Z. z. k viacerým potenciálnym a aj reálnym materiálnym zmenám.
V rámci úvodu uvádzame ešte niekoľko poznámok k pohnútke, ktorá nás viedla k spracovaniu uvedenej problematiky, a k samotnému formálno-logickému vystavaniu článku. Problematika poškodzovania finančných záujmov Európskej únie je, podľa nášho názoru, v slovenskej spisbe spracovaná na slušnej odbornej aj vedeckej úrovni. Dokazuje to, okrem iného, i viacero článkov uverejnených v tomto periodiku. Napriek tomu sa domnievame, že existuje viacero doposiaľ nepertraktovaných súvislostí ("bielych miest"), ktoré sa priam ponúkajú na preskúmanie.
Článok má v tomto smere ambíciu, aj na podklade vlastnej aplikačnej praxe autorov, priniesť nové a aktuálne pohľady najmä na problematiku objektívnej stránky poškodzovania finančných záujmov Európskej únie, a to predovšetkým v kontexte trestných činov normatívne zakotvených v
§ 261 ods. 1 a
ods. 2 Trestného zákona.
V snahe dodržať predpísané rozsahové limitácie sme článok štrukturálne rozdelili do dvoch na seba vecne nadväzujúcich častí. V prvej časti sa venujeme najskôr objektívnej stránke trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie vo všeobecnosti. Následne anal
