Tomáš Ľalík: Obmedzenie ľudských práv a test proporcionality. Teória a prax

Knihu, podobne ako náhrobný kameň života človeka, sprevádza do nezabudnutej večnosti motto vyryté v jej úvode.Za takéto možno považovať vybratý citát vyslovený pápežom Františkom, ktorým uvádza v predhovore svojho diela T. Ľalík. Stojí za zopakovanie „... sudca musí vniknúť do srdca osoby, poznať jej úmysly, vedieť, čo urobila... Akým zákonom ju posudzovať? Spravodlivou mierou... Nie je ľahké byť sudcom, práve naopak.“ Môžete oponovať, že to nie je motto, ale posolstvo. A máte pravdu v tom, že celá kniha je posolstvom pre sudcov hľadajúcich oporu pre svoje rozhodovanie nie v zákone, ale v spravodlivosti vyváženej dvomi spravidla protichodnými záujmami. Ale je to tak naozaj? Musia vždy byť tieto dva záujmy – spoločenský na jednej strane a súkromný na druhej strane v opozite? Odpoveď na túto otázku si musí každý sudca dať sám. Kniha T. Ľalíka mu v tom významnou mierou pomôže. Vráťme sa však k mottu, ktoré v štyroch-piatich slovách vystihne podstatu a zároveň cieľ