Ľudské práva

Ministerstvo spravodlivosti SR vyhlásilo výzvu na predkladanie žiadostí o dotácie na rok 2025 na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd. Organizácie a inštitúcie môžu podávať svoje žiadosti najneskôr do 19. februára 2025. Pri poštových podaniach je rozhodujúci dátum na poštovej pečiatke.

Predmetný odborný príspevok sa zaoberá regionálnym prístupom k ochrane ľudských práv environmentálneho charakteru, ktorý sa stáva čoraz aktuálnejším v kontexte globálnych environmentálnych zmien a ich vplyvov na životné podmienky jednotlivcov a komunít. Cieľom je preskúmať právne rámce a politiky, ktoré podporujú ochranu životného prostredia ako neoddeliteľnú súčasť základných ľudských práv. Pozornosť sa zameriava na regionálne iniciatívy a spolupráce, ktoré sa snažia o integráciu environmentálnych otázok do ochrany ľudských práv. Výsledky súčasných vedeckých poznatkov naznačujú, že efektívna ochrana ľudských práv v oblasti životného prostredia si vyžaduje multidisciplinárny prístup a aktívne zapojenie medzinárodných organizácií.

Autorka sa venuje analýze podmienok, ktoré mali migranti-pracovníci v Katare na základe právnej úpravy sponzorského systému v Katare a ľudsko-právnych paktov ratifikovaných Katarom. Rozoberá vzájomný vzťah islamského právneho systému, vnútroštátneho práva v Katare a medzinárodného práva, a podmienky budovania zariadení pre Majstrovstvá sveta 2022 od roku 2009.  

Súdny aktivizmus ESĽP pri ochrane životného prostredia ohrozovaného klimatickými zmenami nadobudol úplne nový rozmer minimálne v troch aspektoch. Prvým je aplikácia "univerzálneho" medzinárodného práva s pomocou využitia prírodných vied. Druhým je ďalšie smerovanie k uznávaniu žalôb actio popularis a napokon tretím naskicovanie novej výkladovej metódy Dohovoru pri využití zásady medzigenerečnej solidarity. V príspevku je naznačená aj metodológia pre budúce riešenie žalôb slovenskými súdmi.

1. vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer SR, s. r. o., 2023, strán 32

Expozícia Skôr narodení si veľmi dobre pamätáme časy, keď mnohým z nás vyhŕkli z očí slzy šťastia nad triumfami našich (v tom čase) československých športovkýň na olympijských hrách či...

Podľa Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva je významnou zárukou proti rizikám zneužitia právomoci výkonnej moci počas núdzových situácií súdne preskúmanie núdzových opatrení. Komisia štátom pripomenula, že právo na spravodlivý...

Autorka približuje medzinárodné ľudsko-právne štandardy týkajúce sa stavu núdze z hľadiska existujúcich rozhodnutí ESĽP, ako aj materiálov vypracovaných Benátskou komisiou. Tieto kladú dôraz na dodržiavanie princípov právneho štátu aj v takých mimoriadnych situáciách. V tomto ohľade sú kľúčové požiadavky nevyhnutnosti, proporcionality a dočasnosti, splnením ktorých štát minimalizuje zásahy do základných práv a slobôd na mieru nevyhnutnú pre dosiahnutie legitímneho cieľa - ochrany verejného zdravia. Osobitne sa venuje aj medzinárodným štandardom súvisiacim s vyhlásením a ukončením stavu núdze, ako aj súdnej kontrole prijatých opatrení. Približuje rozhodnutia zahraničných súdov, ktoré môžu byť návodom pre naše súdne orgány vrátane ústavného súdu. Zásadné súdne rozhodnutia však v Slovenskej republike v tomto ohľade vyhlásené neboli. Autorka preto kriticky analyzuje rozhodnutie ústavného súdu, ktorý sa pri posudzovaní súladu vyhláseného núdzového stavu s ústavou a ústavným zákonom o bezpečnosti štátu k viacerým významným otázkam vzneseným navrhovateľmi nevyjadril. V závere analyzuje aj zmeny ústavného zákona o bezpečnosti štátu, pričom na príkladoch z iných štátov preukazuje, že ústavodarca nevyužil túto príležitosť na to, aby spôsob vyhlásenia núdzového stavu a jeho predlžovania priblížil medzinárodným štandardom.

Viacero prípadov skončilo na Európskom súde pre ľudské práva (ďalej len "Súd") v Štrasburgu. V niektorých z nich bol tento medzinárodný súdny orgán konfrontovaný s určitými skutkovými otázkami prvýkrát. Zvlášť...

Potreba obnovy konania pred ústavným súdom je v členských štátoch Rady Európy novým inštitútom, ktorý je najmä dôsledkom toho, že niektoré členské štáty pristúpili k naplneniu záväzkov obsiahnutých v článku 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") vytvorením účinných prostriedkov nápravy vo vzťahu k namietaným porušeniam ľudských práv v podobe individuálnych ústavných sťažností. Okrem Slovenskej republiky boli takéto možnosti vytvorené v Nemecku, Albánsku, Bosne a Hercegovine, Lotyšsku, Srbsku, Španielsku, či Turecku.

Zvolen: SOL NOCTIS, 2019, strán 148 Pri vete "V mene ľudských práv sa zavádza vláda sudcov" (s. 19) by mal čitateľ časopisu Justičná revue ako časopisu pre "právnu prax" spozornieť....

  Ústavné zmeny a ich prínos z hľadiska ESĽP a Výboru ministrov Rady Európy (1.) Najvýznamnejšou ústavnou zmenou z hľadiska zabezpečenia náležitej a účinnej ochrany ľudských práv v SR je...

  Výkon rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva Konečný rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej "Súd") je záväzný a štát je povinný ho vykonať. Rozsudok sa obmedzuje na zistenie,...

1. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") je úplne jednoznačná v tom, že primárne chráni biologickú rodinu. Akékoľvek rozdelenie rodiny predstavuje...

EDITORIAL K aplikácii čl. 35 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") k Dohovoru o ochrane základných práv a...

DVOJKOĽAJNÁ OCHRANA ĽUDSKÝCH PRÁV A SLOBÔD NA EURÓPSKY SPÔSOB V Európe sa vytvorili dve nadnárodné sústavy ľudských práv a slobôd. Chránia ich dve nezávislé inštitúcie. Európsky súd pre ľudské...