Ako klimatické zmeny zmenili prístup k ľudským právam

prof. JUDr. Ján Svák DrSc.

Vydáno: 14. 06. 2024 30 minút čítania

Súdny aktivizmus ESĽP pri ochrane životného prostredia ohrozovaného klimatickými zmenami nadobudol úplne nový rozmer minimálne v troch aspektoch. Prvým je aplikácia "univerzálneho" medzinárodného práva s pomocou využitia prírodných vied. Druhým je ďalšie smerovanie k uznávaniu žalôb actio popularis a napokon tretím naskicovanie novej výkladovej metódy Dohovoru pri využití zásady medzigenerečnej solidarity. V príspevku je naznačená aj metodológia pre budúce riešenie žalôb slovenskými súdmi.

The ECtHR's judicial activism in the protection of the environment threatened by climate change has taken on an entirely new dimension in at least three aspects. The first is the application of "universal" international law using the natural sciences.The second is a continued shift towards the recognition of actio popularis actions and, finally, the third is the outlining of a new method of interpretation of the Convention using the principle of inter-generational solidarity. The paper also outlines a methodology for the future resolution of actions by Slovak courts.

SVÁK, J.: Ako klimatické zmeny zmenili prístup k ľudským právam; Justičná revue, 76, 2024, č. 5, s. 600 – 609.

Kľúčové slová: klimatické zmeny, actio popularis, medzigeneračná solidarita, ľudské práva.

Key words: climate changes, actio popularis, intergenerational solidarity, human rights.

Keď v mojom ovocnom sade na Žitnom ostrove koncom februára začali pučať marhuľové kvety, pripomenulo mi to rozprávku o dvanástich mesiačikoch, kde Maruška dostala nesplniteľnú úlohu hľadať v zime pod snehom jahody ¹⁾ . Možno moja vnučka Eliška jej už ani neporozumie, tak ako ja som si musel dvakrát prečítať takmer 250-stranové rozhodnutie Veľkej komory Európskeho súdu pre ľudské práva ("ESĽP") vo veci

Verein Klima Seniorinnen Schweiz a ostatní proti Švajčiarsku (z 9. apríla 2024, č. 53600/20)

. Klimatické zmeny nespôsobujú len otepľovanie Zeme, ale v tomto rozhodnutí aj zmenu v prístupe k ľudským právam tentoraz v podaní štrasburského súdu.

Zmena v prístupe k ľudským právam v predmetnom rozhodnutí sa dá najlepšie vnímať v kontexte najmä troch aspektov, a to

faktickej priamej aplikácie medzinárodného práva s podporou prírodných vied,
podkopania dogmy neprijateľnosti sťažnosti actio popularis a
naskicovania nového prístupu k testu proporcionality zavedením zásady medzigeneračnej solidarity.

Ad a)

Akcelerujúce otepľovanie Zeme zrýchlilo v tomto miléniu aj tempo medzinárodnoprávnej úpravy klimatických zmien. Kľúčovým nástrojom v rámci Organizácie spojených národov je Rámcový dohovor OSN o zmene klímy, ktorý bol prijatý 9. mája 1992 s platnosťou od 23. novembra 1994, ktorý prvýkrát v histórii vyjadril, že nepriaznivé účinky zmeny klímy zasahujú celé ľudstvo na Zemi a spoločným záujmom každého štátu má byť zabránenie otepľovaniu Zeme, ohrozujúcemu samotný život na Zemi. ²⁾

Praktickú realizáciu Rámcového dohovoru malo zabezpečiť prijatie Kjótskeho protokolu v roku 1997, ktorý zaviazal priemyselné krajiny obmedziť a znížiť emisie skleníkových plynov v súlade s dohodnutými cieľmi a v zhode so zásadou "

spoločnej, ale diferencovanej zodpovednosti.

" ³⁾ Ešte konkrétnejšia je aktuálne platná Parížska dohoda prijatá na konferencii OSN o zmene klímy v Paríži 12. decembra 2015. Cieľom tejto dohody bolo udržať nárast globálnej priemernej teploty výrazne pod 2 °C nad pre industriálnou úrovňou a pokračovať v úsilí obmedziť nárast teploty na 1,5 °C. V roku 2021 bol prijatý Glasgowský klimatický pakt, ktorý vyjadril veľké znepokojenie nad tým, že: "

ľudská činnosť doteraz spôsobila oteplenie približne o 1,1 °C a dôsledky už pociťujeme v každom regióne a uhlíkové rozpočty vydané v súlade s dosahovaním cieľa stanoveného v Parížskej dohode sú malé a rýchlo sa vyčerpajú

." O rok na to konferencia zmluvných štátov Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy prijala v Sharm el Sheiku implementačný plán a následne v roku 2023 prebehlo na tejto úrovni prvé celosvetové hodnotenie plnenia Parížskej dohody. V máji 2022 vydal Generálny tajomník OSN na základe žiadosti Rady OSN pre ľudské práva správu "

Vplyv zmeny klímy na ľudské práva ľudí v zraniteľných situáciách

" so sériou odporúčaní. Samotná Rada OSN pre ľudské práva v rezolúcii č. 48/13 z 8. októbra 2021 formálne uznala právo na čisté, zdravé a udržateľné životné prostredie ako ľudské právo a vyzvala Valné zhromaždenie OSN, aby zvážilo jeho medzinárodnoprávnu kodifikáciu. Ako je známe, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach neobsahuje žiadne ustanovenie na ochranu životného prostredia. Výbor OSN p

Máte predplatné? Prihláste sa