Anotácia
Medzinárodné vesmírne právo, založené v roku 1957, čelí výzvam nárastu vesmírneho odpadu. Súčasné rámce poskytujú základy, no nedostatok komplexného usmernenia ohľadom odpadu predstavuje vážne ohrozenie pre Zem a vesmír. Výskum sa sústreďuje na analýzu právnych rámcov a účinnosti OSN v tejto oblasti, zdôrazňujúc potrebu prispôsobenia medzinárodného vesmírneho práva súčasným výzvam 21. storočia.
Annotation
International space law, established in 1957, is challenged by the growth of space debris. Current frameworks provide the basics, but the lack of comprehensive waste guidance poses a serious threat to Earth and space. The research focuses on the analysis of legal frameworks and the effectiveness of the UN in this area, emphasizing the need to adapt international space law to the current challenges of the 21st century.
Kľúčové slová
Vesmírny odpad, klimatická kríza, medzinárodné vesmírne právo, Kozmická zmluva, UNCOPUOS
Keywords
Space Debris, The Climate Crisis, International Space Law, The Outer Space Treaty, UNCOPUOS
Úvod
Dr. Vladimír Mandl bol priekopníkom v skúmaní práva v kozme už v začiatkoch 30. rokov 20. storočia. Zdôraznil nutnosť nezávislého vesmírneho práva a odmietol myšlienku národnej suverenity vo vesmíre. Aj keď bolo v Mandlovej dobe nemysliteľné nebezpečenstvo nadmerného množstva kozmických lodí, dnes sa orbitálny odpad stal vážnou hrozbou. Súčasné medzinárodné vesmírne právo tak čelí viacerým regulačným výzvam. Táto práca preto analyzuje problém vesmírneho odpadu a stav existujúceho právneho rámca OSN na jeho riešenie. Táto štúdia sa zameriava na kvalitatívnu analýzu medzinárodnej právnej literatúry a príslušných právnych rámcov súvisiacich s vesmírnym odpadom. Analyzované sú články, právne dokumenty zamerané na problematiku vesmírneho odpadu s dôrazom na OSN COPUOS. Východisková výskumná otázka znie:
Ako absencia definície vesmírneho odpadu a nedostatok právnych rámcov vytvára právne bariéry pre nakladanie s vesmírnym odpadom?
V rámci analýzy doterajšej literatúry sa potvrdila hypotéza, že súčasný vesmírny zákon nie je pripravený regulovať výzvy 21. storočia. Kvalitatívna analýza ukazuje, že chýbajúca jasná definícia vesmírneho odpadu a právnych rámcov vytvárajú prekážky pri riešení tejto problematiky. Štúdia zdôrazňuje potrebu dodatočných právnych opatrení a označuje nástroje
soft law
ako perspektívny faktor pri riešení otázky vesmírneho odpadu v budúcnosti.1. Regulačné úsilie týkajúce sa vesmírneho odpadu zavedené Organizáciou Spojených národov
V rokoch 1967 až 1984 vstúpilo do platnosti päť zmlúv, ktoré tvoria podstatu súčasného medzinárodného vesmírneho práva. Zmluva o vesmíre (ZOV) sa považuje za Magnu Chartu vesmírneho práva, najdôležitejšiu a najkomplexnejšiu zmluvu o vesmíre. Zostávajúce zmluvy majú užšie právomoci, definujú základný rámec riadenia pre astronautov, stanovujú právny rámec pre medzinárodnú zodpovednosť v rámci vesmírnych aktivít, poskytujú právne požiadavky na registráciu vesmírnych objektov a napokon vymedzujú základné požiadavky pre štáty týkajúce sa ich vesmírnych objektov. Vyššie uvedené zmluvy upravujú všetky vesmírne aktivity, pričom zvykové právo viaže rôzne princípy. Tieto predpisy by sa však mali brať do úvahy pri riešení problematiky vesmírneho odpadu. Keďže však pojem vesmírny odpad absentuje vo všetkých právnych rámcoch OSN, cieľom je analyzovať príslušné odseky článkov relevantných zmlúv v rámci medzinárodného právneho rámca OSN, ktoré by sa dali interpretovať ako korelujúce s problematikou vesmírneho odpadu s cieľom posúdiť inštitucionálnu kapacitu OSN, pokiaľ ide o vesmírny odpad.
1.1. Zmluva o zásadách, ktorými sa riadia aktivity štátov pri priesk