Anotácia
Článok si kladie za cieľ objasnenie medzinárodnoprávnej terminológie, ochrany environmentálne vysídlených osôb a úloh UNHCR v reakcií na dôsledky klimatických zmien. Ide o tému, ktorá nie je predmetom skúmania širokej právnickej verejnosti, ale je skôr okrajovým záujmom odborníkov na súčasné trendy v oblasti utečeneckého práva. Taktiež nosným základom článku je aj vymedzenie a zaradenie pojmu environmentálneho utečenca, jeho postavenia a vnímania v rámci medzinárodnoprávnej úpravy.
Annotation
The article aims to clarify international legal terminology, the protection of environmentally displaced persons, and UNHCR's role in responding to the impacts of climate change. This is a topic that is not under scrutiny by the legal community at large, but rather is of marginal interest to scholars on current trends in refugee law. Also, the supporting basis of the article is the definition and classification of the term environmental refugee, its status and perception within the framework of international law.
Kľúčové slová
Environmentálne vysídlená osoba, klimatický utečenec, klimatické zmeny, UNHCR, prírodné katastrofy, medzinárodnoprávna ochrana, migrant
Key words
Environmentally displaced person, climate refugee, climate change, UNHCR, natural disasters, international legal protection, migrant
Úvod
Štáty vytvorili Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (ďalej aj ako "UNHCR") v roku 1951 so špecifickým mandátom, a tým je ochrana utečencov. V posledných rokoch sa v súvislosti klimatickými zmenami a ich ničivými dôsledkami rozprúdila nadnárodná diskusia o potrebe vytvorenia právneho základu pre definíciu klimatického utečenca a mechanizmu jeho ochrany. Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov momentálne nedisponuje špecifickým mandátom na tzv. "klimatické vysídľovanie" avšak, aj napriek tomu poskytuje pomocnú ruku ľuďom žijúcim na miestach, kde klimatické zmeny zanechali svoje katastrofálne následky. Vzhľadom na zvyšujúcu sa dôležitosť problematiky v rámci klimatických zmien množstvo štátov a organizácií vyzýva na vytvorenie nového medzinárodného dohovoru, ktorý by komplexne riešil otázky ohľadne ochrany a právneho postavenia environmentálne vysídlených osôb.
I. Environmentálne vysídlené osoby alebo environmentálni utečenci?
Proces zmeny klímy (jednotné číslo) a sprevádzajúce početné prírodné katastrofy so všetkou istotou zvyšujú rozsah a zložitosť ľudskej mobility a vysídľovania. Doteraz sa medzinárodné spoločenstvá predovšetkým zameriavali na vedecké aspekty zmeny klímy pričom hlavným cieľom musí byť aj preštudovanie a pochopenie prebiehajúcich procesov jej zmeny, vzhľadom na humanitárne aspekty. Zároveň je potrebné preskúmať a zabezpečiť zmiernenie dopadu na ľudstvo či ľudskú činnosť. Klimatické zmeny však vzhľadom na ich doterajší vývin s veľkou pravdepodobnosťou spôsobia novú škálu humanitárnych problémov a výziev, ako aj prehĺbenie problematiky osôb vysídlených z dôvodu klimatických zmien. Zmena klímy (jednotné číslo) sa považuje za charakteristickú krízu našej doby a vysídľovanie v dôsledku katastrof, ktoré spôsobuje je jedným z jej najničivejších dôsledkov.
1)
Osoby vysídlené z environmentálnych dôvodov sa nachádzajú v prvej línii klimatickej krízy. Mnohí z nich žijú v "horúcich klimatických bodoch", kde zvyčajne nemajú dostatok zdrojov na prispôsobenie sa čoraz nepriaznivejšiemu prostrediu. Klimatické zmeny by sme mohli definovať ako prirodzené, ale najmä antropogénne zmeny klímy a trvalé zmeny priemerných podmienok počasia, ktoré určuje miestne, regionálne a globálne podnebie na Zemi.
Na účely tohto článku je dôležité rozlišovať medzi pojmami zmeny klímy (množné číslo) a zmena klímy (jednotné číslo). Termín "zmeny klímy" sa v minulosti používal pre všetky zmeny súvisiace s klímou. V súčasnosti podľa Medzivládneho panelu OSN pre zmenu klímy
2)
(ďalej aj ako "IPCC", 1996) sa takto nazývajú už len zmeny klímy prirodzeného charakteru, teda spôsobené zmenami slnečnej aktivity a inými astronomickými faktormi, sopečnými erupciami, zmenami cirkulácie oceánov a podobne. Termín "zmena klímy" predstavuje len tú časť zo všetkých zmien klímy, ktorú spôsobuje človek svojou činnosťou, a to najmä zmenou skleníkového efektu atmosféry prostredníctvom emisných skleníkových plynov, aerosólmi či zmenou využívania krajiny.
3)
Klimatické zmeny okrem iného ohrozujú v prvom rade naše zdravie a potravinovú bezpečnosť, a to predovšetkým v krajinách kontinentu Afriky a Ázie, ktoré sú domovom najväčšej populácie mladých ľudí na svete. Ako sa uvádza v Programe OSN pre životné prostredie (UNEP), globálne oteplenie o 2 °C by vystavil