Anotácia
Tento článok si kladie za cieľ bližšie skúmať nedostatok medzinárodnoprávnej ochrany klimatických migrantov. Článok rozlišuje medzi vnútorne vysídlenými ľuďmi a cezhraničnými migrantami a zdôrazňuje nevyhnutnosť dostupnej právnej ochrany pre obe kategórie. Pozornosť je taktiež venovaná posudzovaniu a zváženiu potenciálu či efektívnosti už existujúcich ľudskoprávnych dokumentov na vytvorenie základu krátkodobých a dlhodobých riešení, ktoré v súčasnosti absentujú.
Annotation
The aim of this paper is to explore the gap in the international legal protection for climate migrants, distinguishing between internally displaced persons and cross-border migrants. The paper emphasizes the necessity of providing legal protection for both categories and considers the potential and effectiveness of existing human rights documents as a basis for short-term and long-term solutions, which are currently lacking.
Kľúčové slová
Klimatický migrant, klimatický utečenec, vnútorne vysídlené osoby, ľudské práva, environmentálne právo, medzinárodnoprávna ochrana
Keywords
Climate migrant, climate refugee, internally displaced people, human rights, environmental law, international legal protection
Úvod
Zemetrasenie v Turecku a v Sýrii vo februári tohto roku nielenže zdôraznilo, ako sme od prírody ako ľudstvo závislí, ale pripomenulo nám aj realitu humanitárnej katastrofy, ktorá v prípadoch prírodných pohrôm automaticky nasleduje
1)
.
Klimatická zmena sa stala súčasťou spoločenského diskurzu v 80. a 90. rokoch minulého storočia, ale s humanitárnymi otázkami začala byť spájaná až začiatkom milénia
2)
. Z veľkej časti podstatou klimatického diskurzu boli dlhú dobu len mitigačné aktivity snažiace sa o jej odvrátenie, ale čoraz naliehavejšími sa stávajú upozornenia, že na jej dôsledky nie sme náležite právne pripravení
3)
.
Názorové spektrum toho, či sú klimatické zmeny spôsobené človekom alebo nie, je skutočne široké, a tento článok si nekladie za cieľ potvrdiť ani vyvrátiť žiadny z týchto názorov. Pojednáva o migrácii v dôsledku klimatických zmien a o medzinárodnej právnej ochrane vyplývajúcej z existujúcich právnych rámcov a štruktúr. Zaoberá sa aj možnosťami a limitmi už existujúcej ochrany pri vytváraní základu riešení problematiky environmentálnej migrácie.
1. Klimatické zmeny a vysídľovanie
Keďže neexistuje žiadna právne záväzná definícia klimatickej migrácie, tento článok vychádza z expertných tvrdení Medzivládneho panelu o zmene klímy, ktorý už v roku 1990 vo svojej Prvej hodnotiacej správe uviedol, že "migrácia a presídľovanie môžu byť najnebezpečnejšími krátkodobými dôsledkami klimatických zmien"
4)
. Vo svojej Tretej hodnotiacej správe z roku 2001 upresnil, že "väčšinu oteplenia za posledných 50 rokov možno pripísať ľudským aktivitám"
5)
.
Faktom zostáva, že svetová populácia za posledných 70 rokov narástla z 2,5 miliardy na 7,9 miliardy ľudí
6)
. Predpokladaný počet osôb, ktoré sa v dôsledku klimatických zmien stanú klimatickými migrantami, čiže budú nútené presídliť sa, sa odhaduje na 200 miliónov až 1 miliardu, a to v časovom horizonte do roku 2050. Najčastejšie citovaný odhad sa pohybuje okolo 200 miliónov
7)
.
Podľa správy vypracovanej Medzinárodnou federáciou spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca v roku 2021 počet klimatických katastrof stúpa ako číselne, tak aj percentuálne v porovnaní s ostatnými druhmi katastrof
8)
. Len v roku 2020 viedli klimatické katastrofy
9)
okrem strát na životoch k vysídleniu 30 miliónov ľudí, čo je trikrát viac než vysídlenie v dôsledku konfliktov a násilia.
Hoci klimatická migrácia je len jednou z oblastí globálnej migrácie, v mnohých prípadoch existuje kauzálna súvislosť medzi klimatickými zmenami a regionálnou spoločenskou a politickou nestabilitou. Konkrétnym príkladom je občianska vojna v Sýrii, ktorá vypukla v roku 2011
10)
a ktorej predchádzalo najväčšie obdobie sucha v histórii krajiny (medzi rokmi 2006-2011). Viacerí pozorovatelia sa zhodli na tom, že konflikt bol aspoň z časti podmienený práve vnútornou socioekonomickou nestabilitou vyvolanou masovým vysídľovaním obyvateľstva spojeným s klimatickými zmenami
11)
.
Kým na jednej strane existuje medzi vedcami globálny konsenzus, že klimatické zmeny výrazne zvyšujú vysídlenie a migráciu
12)
, samotné označenie migrácie za bezpečnostnú hrozbu problém nerieši (viď napríklad
13)
).
Vzhľadom na povahu dôsledkov klimatických zmien sa mnohí z klimatických migrantov nebudú môcť vrátiť do svojich domovov a stanú sa tak permanentne vysídlenými. V súčasnosti však neexistuje žiadna medzinárodná právna ochrana tejto skupiny ľudí
14)
a absentuje aj definícia klimatického migranta.
2. Utečenec či migrant
Termín
environmentálny utečenec
, ktorý vznikol zo snáh právne zarámcovať túto kategóriu vysídlených osôb, sa stále používa, ale právom je predmetom kritiky
15)
. Vo svojej brožúre pripravenej pre Environmentálny program Organizácie Spojených národov v roku 1985 opísal Essam El-Hinnawi environmentálnych utečencov ako "ľudí, ktorí v dôsledku určitých environmentálnych zlomov (prírodných alebo antropogénnych) ohrozujúcich ich existenciu a/alebo ktoré vážne ovplyvnili ich život boli nútení opustiť, dočasne alebo permanentne, ich tradičné obydlia"
16)
.