Medzinárodná ochrana diskriminovaných mužov

prof. JUDr. Ján Svák DrSc.

Vydáno: 06. 02. 2023 27 minút čítania

V priebehu 20. storočia sa zásadným spôsobom zmenilo postavenie mužov a žien v organizácii rodinného života. Muž už prestáva byť výlučným živiteľom rodiny a žena zabezpečovateľkou chodu domácnosti.Na túto pôvodnú organizáciu života rodiny však reagovali štáty zavádzaním pozitívnej diskriminácie žien.Po zmene v organizácii života práve táto pozitívna diskriminácia žien stráca svoj zmysel a účel. Paradoxne však vyvoláva diskrimináciu mužov, na čo však legislatíva štátov nereaguje a preto sa množia rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré vyhovujú sťažnostiam mužov. Príspevok poskytuje na pôdoryse rozhodnutia Veľkej komory vo veci Beeler proti Švajčiarsku prehľad o vývoji judikatúry v tejto oblasti, v kontexte postupného odstraňovania diskriminácie mužov a zabezpečovania rodovej rovnosti pri zanikaní rodinných stereotypov.

During the 20th century, the position of men and women in the organization of family life changed fundamentally. The man is no longer the sole breadwinner and the woman the provider of the household. However, States have reacted to this original organization of family life by introducing positive discrimination against women. After the change in the organization of family life, this positive discrimination against women loses its meaning and purpose.Paradoxically, however, it provokes discrimination against men, to which, however, the legislation of the States does not react, and that is why there is a proliferation of decisions of the European Court of Human Rights upholding the complaints of men. The paper provides an overview of the development of the case law in this area in the context of the progressive elimination of discrimination against men and ensuring gender equality in the disappearance of family stereotypes, based on the Grand Chamber’s decision in Beeler v. Switzerland.

SVÁK, J.: Medzinárodná ochrana diskriminovaných mužov; Justičná revue, 75, 2023, č. 1, s. 77 – 85.

Kľúčové slová: rodová rovnosť, rodinný stereotyp, diskriminácia, dôchodok.

Key words: gender equality, family stereotype, discrimination, pension.

Prelomovým spôsobom sa 20. storočie zapísalo do vývoja ľudskej spoločnosti zásadnou zmenou paradigmy organizácie života rodiny z pohľadu postavenia a úloh mužov a žien v nej. V priebehu búrlivej doby, orámovanej svetovými vojnami, ale aj vznikom a rozpadom totalitných štátov, dochádza, popri nebývalom porušovaní ľudských práv, k postupnej emancipácii žien v spoločnosti aj v rodine. Paradoxne, potreba uvoľniť ženy z domácich prác pre potreby či už vojnového priemyslu alebo doháňania kapitalizmu socialistickou výrobou v zoštátnených podnikoch, sa emancipácia žien skôr presadila v socialistických štátoch (príkladom môže byť nový rodinný kódex vyprodukovaný právnickou dvojročnicou v Československu po prevrate v roku 1948), než v "zabehnutých" demokraciách ¹⁾ . Heslom sa v Európe postupne stalo odstraňovanie rodinných stereotypov a boli prijímané viaceré proaktívne opatrenia, vrátane pozitívnej diskriminácie žien. Postupom času sa však práve (a to je druhý paradox) uplatňovanie tejto pozitívnej diskriminácie žien stalo prekážkou pre odstraňovanie rodinných stereotypov, resp. organizácie rodinného života, v ktorom sa žena starala o domácnosť a muž finančne zabezpečoval jej chod. Pozitívne opatrenia uplatňované voči ženám začali brániť tomu, aby sa o domácnosť, vrátane starostlivosti o deti začali primárne starať muži. Tento paradox stále viac vyúsťuje do diskriminácie mužov, pričom medzinárodná ochrana rodiny je prioritne zameraná na ženy. Príkladom môže byť univerzálny systém ochrany ľudských práv, vytvorený Organizáciou spojených národov, ktorý prijal Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien ("CEDAW"), ale nepovažuje (zrejme, aj objektívne) za potrebné prijať analogický dohovor na ochranu mužov. Na rozdiel od tejto univerzálnej úrovne prijal Výbor ministrov č. R(85)2 z 5. februára 1985 o právnej ochrane pred diskrimináciou na základe pohlavia, ktorú považuje Európsky súd pre ľudské práva ("ESĽP") za jeden z prameňov "živého medzinárodného práva" pri aplikovaní Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ("Dohovor"). Za jednu z najdôležitejších oblastí vyrovnávania nerovností medzi pohlaviami považuje ESĽP systém sociálneho a dôchodkového zabezpečenia. Práve v tejto oblasti vyrovnávanej opatreniami založenými na pozitívnej diskriminácii žien vzniká diskriminácia mužov, ktorú na začiatku milénia najprv ESĽP len objavoval, ale postupne ju začína aj odstraňovať. Určitým vyvrcholením je rozhodnutie Veľkej komory ESĽP vo veci

Beeler proti Švajčiarsku (z 11. októbra 2022, č. 78630/12)

, v ktorom išlo o diskriminačné zaobchádzanie