Diskriminácia

rozsudok z 27. februára 2025 k sťažnosti č. 29359/22

Skutkový stav Žalobkyňa sa domáhala určenia, že žalovaný porušil zásadu rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnom vzťahu so žalobkyňou. Zároveň sa žalobkyňa domáhala, aby súd žalovanému uložil povinnosť upustiť od protiprávneho konania a priznať...

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) rozhodol v prípade rómskeho sťažovateľa, ktorý namietal diskrimináciu vo vzdelávaní. V rozsudku konštatoval porušenie jeho práva na vzdelanie a ochranu pred diskrimináciou.

§ 39a ods. 1, 3 a 4 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky§ 2 ods. 2 a 3 antidiskriminačného zákona§ 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku Osoby v ,,obdobnom postavení“ nemusia byť výlučne osoby v identickom (rovnakom) postavení ako žalobca, ale môžu byť osoby, ktoré vykonávajú podobné úlohy alebo majú podobné kritériá hodnotenia. Tvrdenie, že komparátorom môžu byť aj vojaci v obdobnom postavení (napr. kapitáni, ktorým bola zapožičaná hodnosť major), je právne opodstatnené. Antidiskriminačný zákon nevyžaduje striktne rovnaképostavenie, ale obdobnú situáciu. Ak súd posudzoval len osoby, ktorým hodnosť zapožičaná nebola, postupoval príliš reštriktívne. Dôležité je posúdenie objektívnych kritérií a dôvodov, na základe ktorých bola vyššia hodnosť iným vojakom zapožičaná. Ak tieto dôvody absentujú alebo sú nejednoznačné, žalobcovo tvrdenie o diskriminácii má silnú právnu váhu. Ak boli kritériá pre zapožičanie vyššej hodnosti jasne definované a spojené výlučne s funkciou náčelníka operačného centra (napr. špecifická zodpovednosť, požiadavky na výkon služby), komparátorom by boli len vojaci v tejto funkcii. V takom prípade by širší okruh porovnania (všetci vojaci ČVO) nebol relevantný, pretože okolnosti týchto osôb by neboli dostatočne obdobné. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo Pr 4/2024

rozsudok z 9. júla 2024 k sťažnosti č. 38998/20 pre porušenie článku 7 Dohovoru (niet trestu bez zákona) v kontexte odsúdenia predsedníčky regionálnej rady pre diskrimináciu právnickej osoby

čl. 6 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov§ 420 písm. f) Civilného sporového poriadku§ 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku Poslanec mestského zastupiteľstva uchádzajúci sa o funkciu hlavného kontrolóra mesta je v zmysle čl. 6 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov povinný oznámiť mestskému zastupiteľstvu ešte pred hlasovaním, ktorým sa má za jeho priamej účasti rozhodnúť o obsadení tejto funkcie, svoj osobný záujem. I keď osobný záujem nevylučuje tohto poslanca z hlasovania, účasť na ňom znamená jeho zvýhodnenie dané možnosťou ovplyvniť výsledok hlasovania a zároveň diskriminačné znevýhodnenie tých uchádzačov o túto funkciu, ktorí sa na rozdiel od neho hlasovania nemohli zúčastniť. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/184/2023

rozsudok z 22. júna 2023 k sťažnostiam č. 61721/19, 5496/20, 21318/20, 33522/20, 43039/20 a 55448/20 pre porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie), článku 14 Dohovoru (zákaz diskriminácie) a článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru (právo na pokojné užívanie majetku) v kontexte zníženia platov sudcov v období rokov 2011 – 2014

Úvod Zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o reklame) predstavuje základný pilier verejnoprávnej regulácie...

rozsudok zo 7. februára 2023 k sťažnosti č. 63962/19

Štúdia pojednáva o zvrátení bezmála 50-ročného rozhodnutia vo veci Roe v. Wade rozsudkom Najvyššieho súdu USA, ktorým sa otvorila cesta pre zákaz interrupcií v jednotlivých štátoch USA. V ostatnom období sa čoraz častejšie spomína, že zamedzením vykonávaniu interrupcií hrozí nielen porušenie záväzkov USA z medzinárodného práva, ale dochádza tým aj k porušeniu základných práv a slobôd, osobitne k diskriminácii, ohrozeniu či porušeniu práva na život, na zdravie, k mučeniu, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu a trestaniu atď. Podobnou cestou sa vydalo Poľsko a zdá sa, že je, žiaľ, namieste v tejto súvislosti spozornieť.

V priebehu 20. storočia sa zásadným spôsobom zmenilo postavenie mužov a žien v organizácii rodinného života. Muž už prestáva byť výlučným živiteľom rodiny a žena zabezpečovateľkou chodu domácnosti.Na túto pôvodnú organizáciu života rodiny však reagovali štáty zavádzaním pozitívnej diskriminácie žien.Po zmene v organizácii života práve táto pozitívna diskriminácia žien stráca svoj zmysel a účel. Paradoxne však vyvoláva diskrimináciu mužov, na čo však legislatíva štátov nereaguje a preto sa množia rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré vyhovujú sťažnostiam mužov. Príspevok poskytuje na pôdoryse rozhodnutia Veľkej komory vo veci Beeler proti Švajčiarsku prehľad o vývoji judikatúry v tejto oblasti, v kontexte postupného odstraňovania diskriminácie mužov a zabezpečovania rodovej rovnosti pri zanikaní rodinných stereotypov.  

rozsudok zo 4. októbra 2022 k sťažnosti č. 8701/21 pre porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie) a článku 1 Protokolu č. 12 k Dohovoru (všeobecný zákaz diskriminácie) v kontexte priznania náhrad cestovného, stravného a náhrad za odlúčenie od rodiny pre súdnych úradníkov  

rozsudok z 1. septembra 2022 k sťažnosti č. 26922/19 pre porušenie článku 14 Dohovoru (zákaz diskriminácie) v spojitosti s článkom 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru (ochrana majetku) v kontexte zákonného vylúčenia odsúdených zo štátneho penzijného systému počas obdobia výkonu trestu

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) na neverejnom zasadnutí senátu 14. októbra 2021 predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky, ktorou sa domáhala vyslovenia porušenia základného právaa) na rovnaké zaobchádzanie podľa...

ZSP 43/2021 § 11 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (antidiskriminačný zákon) Pokiaľ žalobca v civilnom sporovom konaní o žalobe...

  ZSP 45/2017 Výpoveď zamestnávateľa z pracovného pomeru pri organizačnej zmene. Zásada rovnakého zaobchádzania pri výbere nadbytočného zamestnanca § 63 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce...

Rovnosť ako základné ľudské právo v systéme práva vyjadruje požiadavku, aby sa s nositeľmi ľudských práv zaobchádzalo rovnako v tých istých situáciách a odlišne zaobchádzalo v odlišných situáciách. Rovnosť je potrebné vnímať prioritne ako rovnosť pred zákonom. Nositeľmi práva na rovnosť pred zákonom sú fyzické osoby. S princípom rovnosti veľmi úzko súvisí zásada rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch (zásada zákazu diskriminácie v pracovnoprávnych vzťahoch). Uvedená zásada nie je príkazom zákonodarcu vo vzťahu k zamestnávateľovi, aby sa ku všetkým zamestnancom správal úplne rovnako. Ide však o zákaz rozdielneho správania zamestnávateľa, ak nemá k takémuto rozdielnemu správaniu vecný dôvod. Absencia vecného dôvodu pre rozdielne správanie zamestnávateľa voči zamestnancovi svedčí najčastejšie o porušení zásady rovnakého zaobchádzania, a teda dochádza k zjavnému diskriminačnému správaniu v pracovnoprávnych vzťahoch. Cieľom príspevku je poukázať na diskrimináciu v podmienkach pracovného práva a jej všeobecnú charakteristiku so stručným historickým vývojom. Autori sa následne v príspevku zaoberajú vymedzením pojmov priama a nepriama diskriminácia a analyzujú tieto pojmy v zmysle antidiskriminačného zákona a Zákonníka práce v podmienkach Slovenskej republiky.

Zásada rovnakého zaobchádzania sa v práve európskej únie považuje za ústredný princíp primárneho práva, z ktorého je následne odvodené sekundárne právo. Medzi viacerými významnými odborníkmi sa protidiskriminačné právo označuje za "najobľúbenejšie a najviac milované dieťa" práva Európskej únie (ďalej len "Eú"). Pokiaľ ide o vek ako diskriminačný dôvod, zákaz diskriminácie z dôvodu veku, ako aj kontrola pri uplatňovaní výnimiek zo zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu veku je dôležitou súčasťou napĺňania cieľov eú pri uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania podľa veku. Cieľom príspevku je objasnenie podstaty veku ako diskriminačného dôvodu v pracovnom práve, ako aj dôsledná analýza vybratých inštitútov viažucich sa k spomínanej problematike s poukazom na judikatúru súdneho dvora eú. Súčasťou príspevku je aj charakteristika dôležitých pojmov súvisiacich s diskrimináciou a so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch.