ZSP 45/2017
Výpoveď zamestnávateľa z pracovného pomeru pri organizačnej zmene. Zásada rovnakého zaobchádzania pri výbere nadbytočného zamestnanca
§ 63 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce
článok 1, § 13 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce
§ 2 ods. 1, § 6, § 9 a § 11 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)
V prípade posudzovania dôvodnosti použitia výpovedného dôvodu v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce súd skúma, či organizačná zmena urobila zamestnanca nadbytočným. O výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný rozhoduje výlučne zamestnávateľ, súd nie je v zásade oprávnený v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať.
Ak žalujúci zamestnanec v žalobe o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru (pre "nadbytočnosť") preukáže také skutkové okolnosti, ktoré objektívne nasvedčujú existencii diskriminácie zamestnávateľom pri výbere jeho osoby ako nadbytočnej spomedzi viacerých zamestnancov, potom je súd oprávnený preskúmavať výber zamestnanca zamestnávateľom a okolnosti za ktorých k nemu došlo; dôkazné bremeno zaťažuje žalovaného zamestnávateľa, ten musí preukázať, že z jeho strany nedošlo voči nadbytočnému zamestnancovi k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania.
Uznesenie
Najvyššieho súdu SR
, sp. zn.
1 Cdo 1085/2015
.Skutkový stav:
Okresný súd (ďalej "súd prvého stupňa") rozsudkom zamietol žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania.
Rozhodnutie odôvodnil s odkazom na § 13 ods. 1 až 3, § 17 ods. 2, § 38 ods. 1 až 4, § 61 ods. 1, 2, § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (ďalej iba "ZP") a § 3 ods. 1 až 3, § 6 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 až 3 antidiskriminačného zákona (ďalej iba "ADZ"). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný ako zamestnávateľ zaslal žalobcovi (zamestnancovi), 4. marca 2011 výpoveď z pracovného pomeru. Pracovný pomer žalobcu bol založený pracovnou zmluvou z 30. novembra 2007, na základe ktorej u zamestnávateľa (žalovaného) pracoval ako hasič. Vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene - zníženie stavu zamestnancov strediska bez možnosti iného primeraného pracovného zaradenia v súlade s § 63 odseku 1 písmena b) ZP sa stal žalobca u žalovaného nadbytočným a bola mu daná zamestnávateľom výpoveď, ktorá mu bola doručovaná poštou. Zo zhodných tvrdení strán konania aj ďalších listinných dôkazov mal súd za preukázané, že žalobca prevzal zásielku obsahujúcu výpoveď z pracovného pomeru, aj keď nebolo na nej uvedené, že je určená do vlastných rúk.
K dôvodu neplatnosti výpovede pre doručovanie výpovede z pracovného pomeru súd prvej inštancie uviedol, že aj keď listina - výpoveď nebola doručovaná s poznámkou "do vlastných rúk", túto si žalobca osobne prevzal (čo nepopieral), a tým došlo k naplneniu požiadavky podľa § 38 ods. 1 ZP o doručení písomnosti do vlastných rúk (poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 218/2007 z 13. októbra 2008). Čo sa týka dôvodu neplatnosti skončenia pracovného pomeru pre porušenie zásad obsiahnutých v čl. 1 ZP a § 13 ZP, súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania. Súd vychádzal z toho, že žalovaný svedeckými výpoveďami, listinnými dôkazmi preukázal iné legitímne dôvody, ktoré viedli k výberu práve žalobcu ako nadbytočného zamestnanca (pri znižovaní stavu zamestnancov u zamestnávateľa na zvýšenie efektívnosti práce) než tvrdené kritérium poš