Právna regulácia sexizmu v reklame - základné východiská

JUDr. Ľubomír Zlocha PhD.

Vydáno: 15. 05. 2023 48 minút čítania

ZLOCHA, Ľ.: Právna regulácia sexizmu v reklame – základné východiská. Právny obzor, 106, 2023, č. 2, s. 99 – 115.

https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2023.2.02

Legal regulation of sexism in advertising – legal basis. The presented article deals with the regulation of sexism in advertising, especially from the point of view of public law regulation. In the introduction, the author discusses the general definitions. Before the author proceeded to the analysis of the sexist elements in advertising practice, he defined the constitutional anchoring of the protection of advertising as such, as initially there were various controversies as to whether it is even possible to consider advertising as a means of exercising freedom of expression. The primary purpose of the article is to define the scope of the legal regulation of sexism in advertising in the Advertising Act and the method of application of the currently valid legislation by Slovak public authorities and courts. The author points to the jurisprudence of foreign courts and the European Court of Human Rights.

Key words: sexism, nudity, discrimination, human dignity, advertisement, regulation

Úvod

Zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o reklame) predstavuje základný pilier verejnoprávnej regulácie reklamy, keď upravuje všeobecné pravidlá pre akúkoľvek reklamu, ako aj osobitné pravidlá pre reklamu zvláštnych produktov. Ide napríklad o propagáciu alkoholických výrobkov, tabakových výrobkov, zbraní a streliva, liekov, dojčenských prípravkov a následných doplnkových prípravkov. Osobitne je regulovaný vplyv reklamy na maloleté osoby. V systematike reklamy po všeobecných ustanoveniach (§ 1) a vymedzení základných pojmov (§ 2) nasleduje ustanovenie § 3(všeobecné požiadavky na reklamu), ktorý priamo stanovuje, akú reklamu zákon zakazuje. Primárnym cieľom právnej regulácie reklamy je ochrana spotrebiteľov, ktorá je výrazným spôsobom determinovaná právom Európskej únie. ¹⁾

Zákon o reklame v prijatom znení účinnom od 1. 5. 2001 v § 3 explicitne zakazoval reklamu, ktorá je v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže, reklamu, ktorá je skrytá, podprahová alebo zneužíva dôveru spotrebiteľa, nedostatok jeho skúseností alebo vedomostí, ako aj klamlivú reklamu. Postupnými novelizáciami zákonodarca vypustil všetky uvedené zákazy reklamy, pretože sú predmetom právnej úpravy a ochrany obsiahnutej v osobitných právnych predpisoch.

Všeobecné požiadavky na reklamu vychádzajú z právne záväzných pravidiel hospodárskej súťaže, zásad etiky a ochrany spotrebiteľa. Bez ohľadu na formu prezentácie reklamy, či už ide o tlačenú, televíznu, rozhlasovú alebo internetovú reklamu, sex, erotika a nahota sú súčasťou reklamnej praxe prakticky od počiatku. Sexuálny podtext sa nachádza v mnohých reklamách bez toho, aby sme si to vôbec uvedomovali. Sexualita je súčasťou našej spoločnosti od nepamäti a je legitímne klásť si otázku, do akej miery a či vôbec je takú reklamu potrebné vytesňovať z verejného priestoru. Vrchnostenské zásahy zo strany štátu by mali nastúpiť až v prípade zlyhania samoregulačných mechanizmov daného profesijného prostredia, teda ako prostriedok

ultima ratio

, čo nepochybne platí aj pre právnu reguláciu sexizmu v reklame.

1. Sexizmus v reklame a soft law

Pokiaľ ide o samotnú definíciu reklamy, Najvyšší správny súd ČR uviedol, že:

"reklamou je akákoľvek verejná prezentácia, ktorej cieľom je propagácia podnikateľskej činnosti určitého subjektu. Pritom na naplnenie samotnej definície reklamy nie je podstatné, aké sú pohnútky šíriteľa reklamy k tejto činnosti, či ju vykonáva za úhradu alebo bezplatne alebo či ide alebo nejde o súčasť jeho vlastného podnikania."

²⁾ Ani v neskorších rozhodnutiach Najvyšší správny súd ČR nezistil potrebu sa od tohto svojho právneho názoru odchýliť a zotrval na tom, že odplatnosť nie je zákonným znakom reklamy, preto skutočnosť, že sťažovateľ neprijme za zobrazenie v svojom periodiku odplatu ani inú protihodnotu, je pri posudzovaní reklamy irelevantné. V právnej doktríne je reklama definovaná ako konanie, ktorého cieľom je umiestniť produkty súťažiteľa na príslušnom trhu, pričom prostredníctvom reklamy je umožnené súťažiteľovi prezentovať výsledky svojho snaženia, informovať adresátov reklamy o vlastnostiach, cene či kvalite svojich produktov s cieľom umiestniť tieto produkty v rámci poctivej hospodárskej súťaže na trh a tým maximalizovať svoj zisk. ³⁾ Absolútnym fenoménom dneška je internetová reklama, ktorá je považovaná za samostatný marketingový nástroj, nielen doplnkový, resp. podporný prostriedok štandardných marketingových metód. Práve internetová reklama predstavuje veľmi frekventovanú platformu šírenia sexizmu v reklame.

Regulácia reklamy sa v slovenskom právnom prostredí uskutočňuje nielen prostredníctvom normatívnych právnych nástrojov, ale aj prostredníctvom neformálnych (mimoprávnych) etických pravidiel (soft law). V tomto smere je nezastupiteľná úloha Rady pre reklamu, ktorá je orgánom etickej samoregulácie reklamy. Rada pre reklamu združuje subjekty, ktoré aktívne vstupujú do procesu marketingovej komunikácie - asociácie zadávateľov reklamy, reklamné agentúry, médiá, ako aj podnikateľské subjekty, využívajúce propagáciu formou reklamy. Členovia sa zaviazali dodržiavať Etický kódex reklamnej praxe - etické pravidlá reklamnej praxe a udržiavať dobré meno reklamy (ďalej aj Etický kódex). ⁴⁾ Samotný Etický kódex zakazuje prezentáciu prvkov sexizmu v reklame hneď vo viacerých ustanoveniach. ⁵⁾

Etický kódex veľkou mierou prispieva k zlepšovaniu mediálneho prostredia a zvyšovaniu významu morálnych a etických princípov pred čisto materiálnymi záujmami v rámci konkurenčného boja na trhu. Rada pre reklamu vyda

Máte predplatné? Prihláste sa