Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) na neverejnom zasadnutí senátu 14. októbra 2021 predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky, ktorou sa domáhala vyslovenia porušenia základného práva
a) na rovnaké zaobchádzanie podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“), podľa čl.3 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „Listina“), na nediskrimináciu podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a podľa čl. 14 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“),
b) na uplatňovanie svojich základných práv a slobôd bez ujmy na právach podľa čl. 12 ods. 4 Ústavy a podľa čl. 3 ods. 3 Listiny,
c) na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods.2 Ústavy, podľa čl.10 ods.2 Listiny, ako aj podľa čl.8 ods.1 Dohovoru a čl.7 Charty,
d) vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy a podľa čl. 11 ods. 1 Listiny, ako aj podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len,,Dodatkový protokol“),
e) na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny a na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ako aj na spravodlivý proces podľa čl. 47 ods. 2 Charty,
f) na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy a podľa čl. 38 ods. 1 Listiny.
a) na rovnaké zaobchádzanie podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“), podľa čl.3 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „Listina“), na nediskrimináciu podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a podľa čl. 14 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“),
b) na uplatňovanie svojich základných práv a slobôd bez ujmy na právach podľa čl. 12 ods. 4 Ústavy a podľa čl. 3 ods. 3 Listiny,
c) na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods.2 Ústavy, podľa čl.10 ods.2 Listiny, ako aj podľa čl.8 ods.1 Dohovoru a čl.7 Charty,
d) vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy a podľa čl. 11 ods. 1 Listiny, ako aj podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len,,Dodatkový protokol“),
e) na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny a na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ako aj na spravodlivý proces podľa čl. 47 ods. 2 Charty,
f) na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy a podľa čl. 38 ods. 1 Listiny.
Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Banská Bystrica, zo 7. januára 2019 nebol sťažovateľke priznaný nárok na jednorazové odškodnenie po poškodenom, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu, a to s odôvodnením, že sťažovateľka nebola v čase smrti poškodeného jeho manželkou, ale zastávala status družky a snúbenice, atým nesplnila zákonné podmienky priznania nároku na jednorazové odškodnenie. Správny orgán vychádzal z § 94 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o sociálnom poistení"), podľa ktorého "manžel, manželka a nezaopatrené dieťa poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, majú nárok na jednorazové odškodnenie".
S predmetnými závermi sa stotožnila aj Sociálna poisťovňa, ústredie, ktorá rozhodnutím č. 38023-2/2019-BA z 12. marca 2019 odvolanie sťažovateľky v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie. Sociálna poisťovňa zastáva názor, že využitie analógie nie je v tomto prípade možné, keďže tá prichádza do úvahy v prípadoch, ak určitý spoločenský vzťah nie je upravený. V danom prípade však situácia, ktorá nastala po smrti poškodeného, je výslovne upravená v § 94 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Pojem spolužijúca osoba, resp. družka, ako ho pozná Dohovor, má význam napr. pri dedení, čo vyplýva aj z právnej úpravy slovenského dedičského práva. Argumentáciu sťažovateľky považuje Sociálna poisťovňa za popierajúcu účel uvedeného ustanovenia, ktorým je ich aplikácia len na určitý, presne stanovený okruh osôb. Pri posudzovaní nároku sťažovateľky sa musí vychádzať z určitých objektívnych skutočností.
Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne podala sťažovateľka správnu žalobu. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len "krajský súd") správnu žalobu sťažovateľky zamietol rozsudkom č. k.20 Sa/7/2019 zo 17. septembra 2019. Podľa krajského súdu neboli splnené podmienky na uplatnenie neprimerane extenzívneho výkladu označeného ustanovenia, resp. ním použitého konkrétneho pojmu "manželka" spôsobom, ktorý presadzuje žalobkyňa (sťažovateľka). O právnom obsahu ustanovenia § 94 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nie sú odôvodnené pochybnosti, pretože je z neho zrejmé, že stanovuje uzavretý okruh subjektov oprávnených na uplatnenie nároku na jednorazové odškodnenie v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania poškodeného zamestnanca, pričom týmito subjektmi sú manžel, manželka a nezaopatren