Zmluva o fungovaní Európskej únie
1)
(ďalej len "ZFEÚ") obsahuje ustanovenia, z ktorých vyplýva špecifickosť športu.
2)
Na ich základe je právomocou Európskej únie (EÚ) v oblasti športu podpora a koordinácia, čo znamená, že EÚ nemôže harmonizovať športové organizácie v Európe a mala by rešpektovať primárnu kompetenciu štátov v tejto oblasti a autonómiu športového sveta. Na druhej strane, osobitný odkaz ZFEÚ na šport znamená, že športové aktivity nie sú vyňaté z európskeho alebo vnútroštátneho práva. Platí to najmä v súvislosti s otázkami voľného pohybu a nediskriminácie.
3)
Voľný pohyb pracovníkov je jedným z pilierov EÚ, zakotveným v článku 45 ZFEÚ. Tento princíp neplatí iba pre bežných zamestnancov, ale má zásadný význam aj pre profesionálnych športovcov, ktorí predstavujú čoraz mobilnejšiu skupinu pracovníkov na európskom trhu práce. Šport možno označiť ako paradigmatický príklad voľného pohybu, mobilita športovcov nielenže prispieva k ich kariérnym príležitostiam a lepším ekonomickým podmienkam, ale hrá tiež kľúčovú rolu v udržaní konkurencieschopnosti národných líg a športových organizácií v členských štátoch EÚ.
Napriek tomu neexistuje špecifická legislatíva EÚ, ktorá by upravovala voľný pohyb športovcov, takže väčšina vývoja v tejto oblasti je založená na súdnych rozhodnutiach a jednotlivých prípadoch. Jedným z najväčších problémov, ktorým čelia profesionálni športovci pri pracovnej mobilite, je zabezpečenie ich sociálnych práv a ochrany. Koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia medzi členskými štátmi EÚ je zásadná, aby športovci mohli využívať svoje práva na dôchodkové poistenie, zdravotnú starostlivosť a iné sociálne dávky aj v prípade častých prestupov medzi klubmi v rôznych krajinách. V tomto kontexte sú kľúčové nariadenia EÚ, ktoré zabezpečujú kontinuitu týchto práv pre mobilných pracovníkov vrátane športovcov.
Tento príspevok analyzuje právne a ekonomické aspekty pracovnej mobility športovcov v EÚ so zameraním na legislatívny rámec, koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia a vplyv významných súdnych rozhodnutí na mobilitu športovcov. Analyzuje tiež výzvy, ktorým čelia profesionálni športovci pri zmene zamestnávateľa medzi členskými štátmi, a poskytuje konkrétne príklady zo športového priemyslu, ktoré demonštrujú praktické dôsledky týchto pravidiel.
1. Právny rámec pre pracovnú mobilitu v športe v EÚ
1.1 Voľný pohyb pracovníkov v EÚ a jeho význam pre šport
Princíp voľného pohybu pracovníkov, zakotvený v článku 45 ZFEÚ, patrí medzi základné práva občanov EÚ. Článok 45 ZFEÚ zakotvuje základné právo na voľný pohyb pracovníkov, čo má zásadný význam pre športovcov. Tento princíp totiž umožňuje všetkým občanom Únie pracovať v iných členských štátoch bez diskriminácie na základe národnosti. Ustanovenie článku 45 ZFEÚ zaručuje, že športovci môžu prestupovať medzi členskými štátmi EÚ bez administratívnych prekážok alebo diskriminácie. V zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ
4)
sú profesionálni športovci považovaní za pracovníkov, čo im poskytuje ochranu pri zmene zamestnania a zaisťuje rovnaké práva, pokiaľ ide o pracovné podmienky a odmeňovanie.
Pre športovcov je voľný