Anotácia
Príspevok pojednáva o problematike aplikácie niektorých špecifických rysov konania pred Európskym súdom pre ľudské práva, pričom ako dôsledok zahltenia súdu rozoberá relatívne nový inštitút tzv. poradných stanovísk súdu, ktoré sú kvázi prejudicálnym konaním pred štrasburskou formáciou. Pritom rozoberá aj nedávne poradné stanovisko v jednom prípade týkajúcom sa aktuálnej problematiky náhradného materstva a uznania jeho právnych dôsledkov.
Annotation
This contribution deals with the issues of the application of certain specific features of the proceedings before the European Court of Human Rights, and as a consequence of the overload of the court explains relatively newly adopted institute of the so-called. advisory opinions of the court. They seem to be similar to quasi-preliminary ruling before the ECJ. It also discusses a recent advisory opinion in one case on the current issue of surrogacy and the recognition of its legal consequences.
Kľúčové slová
poradné stanovisko, nevyhnutný v demokratickej spoločnosti, primeraný, rozsah voľnej úvahy štátu, rodný list dieťaťa, Protokol č. 16, právne rodičovstvo gestačnej surogácie
Key words
advisory opinion, necessary in a democratic society, proportionate, margin of appretiation, birth certificate of the child, Protocol 16, legal parent-child relationship between a child and parents in a gestational surrogacy arrangement
Úvod
"Rozsah práv a povinností zakotvených v Európskom dohovore
1)
(ďalej len "Dohovor"), ako aj v jeho protokoloch dokumentuje kontinuitu procesu medzinárodnoprávnej regulácie základných ľudských práv a zároveň je meradlom akceptovateľnosti tohto vývoja členskými štátmi Rady Európy a ostatnými európskymi štátmi."
2)
Textácia Dohovoru bez aplikačnej praxe by bola jednako len nedostatočným prameňom k pochopeniu spôsobu a rozsahu ochrany, ktorú Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len "Súd" alebo "ESĽP") právam Dohovoru v rozhodovacej činnosti prisudzuje.
Interpretačná doktrína ESĽP má svoje zákonitosti, ktoré ESĽP uplatňuje vzhľadom na okolnosti každého jednotlivého prípadu.
Povinnosťou rešpektovať kazuistiku ESĽP
3)
preniká do nášho systému práva aj nový prvok precedentných rozhodnutí. "Je pravdou, že Súd nie je viazaný svojimi predchádzajúcimi rozsudkami. Na druhej strane, Súd spravidla nasleduje a aplikuje svoje vlastné
precedensy
, pretože je to v záujme právnej istoty a systematiky rozvoja kazuistiky Dohovoru. V opačnom garde, nie je vylúčené, aby sa Súd vzdialil od svojho skoršieho rozhodnutia, ak je presvedčený o tom, že na to existujú kogentné dôvody. Takýto odklon môže byť napríklad zdôvodnený interpretáciou Dohovoru, ktorá reflektuje spoločenské zmeny a ide v súlade s podmienkami súčasnej doby."
4)
Súd k takémuto odklonu môžu viesť aj iné príčiny. Právny zástupca sťažovateľa sa pokúšal presvedčiť Súd, že konštatovanie porušenia práv v prípade Diane Pretty
5)
nebude zakladať všeobecný precedens alebo znamenať podstúpenie rizika pre ostatných. Je pravdou, že nie je úlohou Súdu podľa článku 34 Dohovoru vydávať stanoviská v abstraktnom zmysle, ale aplikovať Dohovor na konkrétne fakty jednotlivého prípadu. Súd však zdôraznil, že rozsudky v jednotlivých prípadoch zakladajú precedens či už vo väčšom alebo menšom rozsahu a rozhodnutie v tomto prípade nemôže, ani teoreticky, ani prakticky, vymedziť tak, aby zabránil jeho použitiu v podobných prípadoch.
6)
Podľa všetkého sa v tejto veci Súd obával dôsledkov, ktoré by mohlo do budúcnosti privodiť jeho pozitívne rozhodnutie o sťažnosti.
Určiť generálne úlohy štátu pri zabezpečení všeobecnej aplikácie Dohovoru, nie je prakticky možné, a ako uvádza D.J. Harris, ESĽP doteraz nedefinoval všeobecnú teóriu
pozitívnych povinností
štátu, z tohto dôvodu je nutné posudzovať túto otázku vo vzťahu ku každému právu per se. Kým pri určitých článkoch Dohovoru, sú tieto povinnosti dané explicitným vymedzením, napríklad podľa článku 6 Dohovoru sú určené len všeobecne.
7)
V kontexte jednotlivého prípadu je potom úlohou ESĽP výlučne posúdiť, či štát urobil všetky nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie ochrany práv jednotlivca.
8)
Druhou oblasťou, na ktorú sa viažu povinnosti štátu, je sféra obmedzení, ktorá je formulovaná v druhých odsekoch článkov 8-11 Dohovoru, podliehajúcich analogickému režimu ochrany.
Vo vzťahu k uvedeným obmedzeniam ESĽP rozhodol, že "slovo zákon vo výraze ustanovený zákonom" zahŕňa nielen zákon, ale aj vykonávacie právne predpisy
9)
, či nepísané právo"
10