Ticho po športovom výkone: zodpovednosť športových organizácií za porušenie ľudských práv

Na Slovensku sa šport dlhodobo vníma ako významná spoločenská hodnota, ktorá presahuje hranice voľnočasovej aktivity či súťaženia a zasahuje do oblasti kultúry, politiky i ľudských práv. Popri tradične zdôrazňovaných princípoch fair play, rovnosti a rešpektu sa však čoraz častejšie ukazuje, že slovenské športové prostredie nie je imúnne voči mocenským nerovnostiam, zneužívaniu právomoci či ľudskoprávnym zlyhaniam.

Ilustratívnym príkladom je prípad maloletej synchronizovanej plavkyne Viktórie Reichovej, ktorá bola na základe rozhodnutia Disciplinárnej komisie Slovenskej plaveckej federácie vylúčená z reprezentačného tímu, pričom proces sprevádzali otázky o nedodržaní princípu spravodlivého konania a ochrany najlepšieho záujmu maloletej športovkyne. ¹⁾ Podobne známy bol aj spor sestier Fialkových so Slovenským zväzom biatlonu, ktorý otvoril tému zmluvných záväzkov športovcov voči športovým zväzom a poukázal na disproporciu v kontraktuálnych podmienkach, ktoré môžu byť v rozpore s právom na výkon športu a ochranou osobnostných práv športovcov. ²⁾

Tieto prípady spolu s ďalšími svedectvami o diskriminácii, psychickom nátlaku ³⁾ či sexuálnom zneužívaní ⁴⁾ poukazujú na potrebu dôslednejšie preskúmať, do akej miery športové organizácie (a osobitne športové zväzy a kluby) rešpektujú a napĺňajú svoje ľudskoprávne záväzky. Ide o záväzky, ktoré nevyplývajú len zo všeobecných morálnych princípov a medzinárodných ľudskoprávnych noriem, určených predovšetkým pre štáty a nie pre súkromnoprávne subjekty, ale aj z konkrétnych predpisov, ku ktorých implementácii sa Slovenská republika a jej športové štruktúry zaviazali (minimálne prostredníctvom ich medzinárodných federácií). Patria sem najmä Usmernenia OSN v oblasti podnikania a ľudských práv (ďalej len "UNGP") ⁵⁾ , ktorými sú viazané najvýznamnejšie medzinárodné športové organizácie a ktoré tak vytvárajú rámec záväzkov aj pre národné športové zväzy ⁶⁾ , a Európska charta športu, ktorá jasne stanovuje, že všetci aktéri pôsobiaci v športe - nielen štáty, ale aj športové zväzy, asociácie, kluby či iné organizácie - sú povinní rešpektovať a chrániť medzinárodne uznávané ľudské práva a základné slobody. Európska charta športu preto ukladá športovým organizáciám - vrátane slovenských - povinnosť zabrániť akejkoľvek forme diskriminácie, násilia alebo zneužívania v športe, zabezpečiť prístup k spravodlivosti a spravodlivé konanie v disciplinárnych procesoch a vytvoriť prostredie, v ktorom sa rešpektuje dôstojnosť každého účastníka športového života. Rovnako zdôrazňuje potrebu integrovať ľudskoprávne ciele do všetkých fáz organizácie športových podujatí - od ich plánovania cez výberové procesy, ich realizáciu až po hodnotenie ich dlhodobého spoločenského vplyvu. ⁷⁾ V nadväznosti na tieto očakávania (nepriamo) vyžadujú aj UNGP, aby sa subjekty pôsobiace v športe - vrátane národných športových organizácií - správali ako zodpovední aktéri, ktorí rešpektujú ľudské práva vo všetkých oblastiach svojej činnosti. To zahŕňa povinnosť vykonávať náležitú starostlivosť (tzv. human rights due diligence), posudzovať riziká porušovania práv športovcov, trénerov či iných osôb a prijímať primerané opatrenia na prevenciu ľudskoprávnych zlyhaní. ⁸⁾

Z uvedeného teda vyplýva, že slovenské športové organizácie nie sú len pasívnymi adresátmi uvedených dokumentov, ale sú aktívnymi nositeľmi záväzkov vyplývajúcich z UNGP a Európskej charty športu. Ich úlohou je tieto očakávania pretaviť do vlastných stanov, disciplinárnych poriadkov, etických kódexov a rozhodovacej praxe tak, aby boli v súlade s medzinárodnými štandardmi ochrany ľudských práv, prijímať opatrenia na zmiernenie ľudskoprávnych rizík, monitorovať efektivitu svojich krokov a transparentne komunikovať o svojom úsilí v oblasti ochrany ľudských práv. ⁹⁾

Záväzok športových organizácií rešpektovať ľudské práva predstavuje dôležitý krok vpred. Ako zdôraznila S. Burrow, generálna tajomníčka Medzinárodnej odborovej konfederácie: " " ¹⁰⁾ Tento apel však nemožno vnímať iba ako výzvu pre organizátorov veľkých medzinárodných podujatí - ľudskoprávne princípy sú rovnako záväzné pre národné športové organizácie, ktoré spravujú verejné financie, vydávajú záväzné rozhodnutia o právach športovcov a reprezentujú Slovenskú republiku v medzinárodných športových štruktúrach.

V tejto súvislosti musíme priznať, že napriek faktu, že UNGP a Európska charta športu skutočne môžu prelomiť cyklus porušovania ľudských práv v oblasti športu, tieto právne nástroje majú viacero nedostatkov. Vzhľadom na to, že nie sú právne záväzné, môžu slúžiť iba ako podporný argument pri interpretácii športových noriem v podobe v konaniach pred internými športovými orgánmi. Ďalej, neustanovujú právny záväzok, ktorý by subjektom športového sveta umožňoval uplatňovať si nároky na náhradu škody či nemajetkovej ujmy. ¹¹⁾ Z toho vyplýva, že športové organizácie radšej delegujú zodpovednosť za dodržiavanie ľudských práv na štát poskytujúci im sídlo, čím minimalizujú vlastnú povinnosť konať. ¹²⁾ Tento prístup im síce umožňuje vyhnúť sa priamym sankciám a rizikám poškodenia reputácie v prípade zlyhania v oblasti ľudských práv, zároveň však oslabuje ich schopnosť presadzovať jednotné a záväzné štandardy v celom športovom hnutí.

Cieľom tohto článku je analyzovať a preskúmať ľudskoprávne záväzky športových organizácií - ako na medzinárodnej, tak aj na národnej úrovni - so zvláštnym dôrazom na špecifiká slovenského športového prostredia. Východiskom analýzy je otázka, do akej miery športové organizácie ako súkromnoprávne subjekty vykonávajúce (aj) verejno-právne funkcie nesú zodpovednosť za dodržiavanie a ochranu ľudských práv v súlade s medzinárodnými ľudskoprávnymi záväzkami. Osobitná pozornosť sa venuje právnym mechanizmom ochrany práv členov športového hnutia, a to nielen na vnútroštátnej, ale aj na medzinárodnej úrovni. Článok skúma, aké možnosti obrany majú jednotlivci v prípade zásahu do ich práv zo strany športových organizácií - či už prostredníctvom interných orgánov zabezpečenia spravodlivosti, konania pred Športovým arbitrážnym súdom (ďalej len "CAS"), švajčiarskym Federálnym tribunálom (ďalej len "Tribunal fédéral") alebo Európskym súdom pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP"). Cieľom článku je posúdiť efektívnosť týchto mechanizmov pri ochrane práv jednotlivcov, zhodnotiť ich dostupnosť a reálne možnosti úspechu, ako aj identifikovať nedostatky v slovenskej právnej úprave a aplikačnej praxi. Výsledkom má byť príspevok k odbornej diskusii o potrebe posilniť právnu zodpovednosť slovenských športových organizácií v oblasti ľudských práv vrátane návrhu systémových opatrení, ktoré by zabránili svojvoľným zásahom do práv členov športového hnutia a podporili transparentnosť, spravodlivosť a právnu istotu v športe.