Rezolúcia parlamentného zhromaždenia Rady Európy a judikatúra ESĽP vo veci medzištátneho osvojenia

Rezolúcia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy 1909 (2012) "Medzištátne osvojenie: zabezpečenie, že najlepšie záujmy dieťaťa sú dodržiavané" zdôrazňuje potrebu bojovať proti nezákonným praktikám, ktoré predstavujú riziko spojené s medzištátnym osvojením a potrebu pri osvojení rešpektovať najlepšie záujmy dieťaťa. Ako vyplýva z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcej sa medzištátneho osvojenia, stanovenie najlepších záujmov dieťaťa sa musí zakladať na konkrétnych okolnostiach prípadu.

Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký právny vzťah ako medzi rodičom a dieťaťom.¹⁾ Hoci inštitút osvojenia siaha hlboko do histórie, medzištátne osvojenie dieťaťa z krajiny jeho pôvodu do iného štátu je relatívne nové. Rozvinulo sa po druhej svetovej vojne ako humanitárna odpoveď na množstvo detí, z ktorých sa v dôsledku vojny stali siroty. Počet medzištátnych osvojení sa zvýšil začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia a vyvrcholil v roku 2004. V posledných rokoch je na zostupe v dôsledku zmeny postojov a reštriktívnejšej politiky štátov v tejto oblasti.²⁾

Medzištátne osvojenie môže byť dlhodobým riešením pre deti, ktorým hrozí, že v štáte svojho pôvodu zostanú v ústavnej starostlivosti. Dohovor Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa z roku 1989 v preambule uznáva, že v záujme plného a harmonického rozvoja osobnosti by malo dieťa vyrastať v rodinnom prostredí, v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia. Podľa článku 21 sa má v prvom rade brať do úvahy najlepší záujem dieťaťa. Medzištátne osvojenie možno využiť, iba ak dieťa nemôže byť umiestnené v pestúnskej rodine alebo rodine osvojiteľa alebo sa oň nemožno starať iným vhodným spôsobom v krajine jeho pôvodu. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru o právach dieťaťa, sú povinné zabezpečiť, aby osvojenie do iného štátu neviedlo k neoprávnenému finančnému zisku zúčastnených osôb.

Rámec pre medzinárodnú spoluprácu

a "záruky, aby sa medzištátne osvojenia uskutočňovali iba v najlepšom záujme dieťaťa a pri rešpektovaní jeho základných práv"³⁾, sú upravené v Dohovore o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach z roku 1993 (ďalej len "Haagsky dohovor"). Spolu s princípom najlepšieho záujmu Haagsky dohovor uznáva princíp subsidiarity. Tento princíp spo