§ 2 ods. 2 a 6 prvá a druhá veta Trestného poriadku
§ 76 ods. 1 Trestného poriadku
§ 79 ods. 2 a 3 Trestného poriadku
čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy SR
čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
Konanie o prieskume trvania (existencie) dôvodov väzby musí striktne vyhovovať požiadavke „urýchlenosti“ a žiadosti osôb obmedzených na osobnej slobode o preskúmanie zákonnosti jej pozbavenia musia byť vybavované prednostne, aby boli naplnené požiadavky predpokladané Ústavou SR, Dohovorom i Trestným poriadkom. Z hľadiska rýchlosti konania o pozbavení slobody možno tolerovať lehoty rátané na dni, resp. týždne, nie však už na mesiace.
Dôvodom na prepustenie obvineného z väzby je prioritne zistenie prieťahov vo veci samej. Pomalé rozhodovanie o väzbe, resp. o jej ďalšom trvaní s pravidla nie je dôvodom na zrušenie väzobného rozhodnutia všeobecného súdu a prepustenie obvineného z väzby, avšak vždy je potrebné zohľadniť individuálne okolnosti prípadu ako dĺžku trvania (závažnosť) prieťahov, rozsah strádania obvineného, komplikovanosť konania, spôsob jeho vedenia zo strany príslušných orgánov, chovanie osoby pozbavenej osobnej slobody v priebehu konania, čo všetko bolo v stávke osoby pozbavenej osobnej slobody, akékoľvek ďalšie aspekty konania o prieskume pozbavenia osobnej slobody. Zároveň ale platí, že aj pomalé rozhodovanie o žiadosti o prepustenie z väzby porušujúce čl. 5 ods. 4 Dohovoru, môže byť dôvodom na prepustenie obvineného z väzby v prípade, ak boli zistené závažné prieťahy subjektívneho charakteru na strane orgánov verejnej moci pri rozhodovaní o žiadosti a vzhľadom na strádanie, ktorému bol obvinený vo väzbe vystavený, by iná satisfakcia z hľadiska okamžitej dosiahnuteľnosti zákonnosti nebola dostatočná.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Tost 12/2021
Skutkový stav
Najvyšší súd SR (ďalej aj „najvyšší súd“) uznesením z 18. mája 2021, sp. zn. 1 Tost 12/2021, rozhodol tak, že podľa § 193 ods. 1 písm. c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Trestný poriadok“) sťažnosť obvineného XX zamietol.
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, uznesením z 28. apríla 2021, sp. zn. 5 Tp 4/2020, rozhodol tak, že podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku zamietol žiadosť obvineného XX o prepustenie z väzby na slobodu a výrokom podľa § 80 ods. 1 písm. c) a ods. 2 Trestného poriadku nenahradil väzbu menovaného dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Obvinený XX podal proti tomuto uzneseniu sťažnosť, ktorú vo vzťahu k dĺžke konania o jeho žiadosti o prepustenie z väzby odôvodnil v podstate tak, že:
„Konanie o žiadosti o prepustenie z väzby už teraz nespĺňa požiadavku urýchlenosti konania o žiadosti o prepustenie z väzby vyplývajúcej z ustanovení § 2 ods. 6 Trestného poriadku, čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy SR, ako i čl. 5 ods. 4 Dohovoru.
Rýchlosť preskúmavania a rozhodovania o žiadostiach o prepustenie z väzby je nevyhnutné posudzovať a vykladať v závislosti od podmienok a okolností každej konkrétnej veci (Bezichieri z roku 1989, Neumeister z roku 1968, Sanchez – Reisse z roku 1986). Vo svojej judikatúre ústavný súd vyslovil, že požiadavke neodkladnosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby nezodpovedá lehota počítaná na mesiace, ale na týždne. Tejto požiadavke preto spravidla nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne (napr. III. ÚS 255/03, III. ÚS 345/06, II. ÚS 353/06). Podstatnou požiadavkou vyplývajúcou z čl. 5 ods. 4 Dohovoru je aj to, aby súd rozhodol,urýchlene‘. Prieskumné súdne konanie musí byť vedené v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými vnútroštátnymi právnymi predpismi a zároveň aj v súlade s účelom čl. 5 Dohovoru, to znamená s ochranou jedinca proti svojvôli, osobitne aj s ohľadom na čas, ktorý uplynie od vyhlásenia rozhodnutia (rozsudok ESĽP vo veci Koendjbiharie proti Holandsku). Zdôrazňujem, že predmetná žiadosť bola podaná 1. apríla 2021, pričom prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry ju postúpil na súd až 20. apríla 2021, keďže samotný spis bol prokurátorovi predložený až 19. apríla 2021, pričom otázka rýchlosti predloženia spisu prokurátorovi je vecou vnútornej organizácie orgánov činných v trestnom konaní, na ktoré nemá obvinený žiadny dosah a prípadné pochybenia v rýchlosti konania sa musia prejaviť v rozhodnutí o žiadosti o prepustenie z väzby. Od doručenia žiadosti po rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie tak prešlo 28 dní, pričom uvedená doba nespĺňa požiadavku urýchlenosti konania a predmetný prieťah mal byť ústavne konformným spôsobom zohľadnený v napadnutom rozhodnutí. Navrhujem, aby Najvyšší súd SR podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zrušil uznesenie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, z 28. apríla 2021, sp. zn. 5 Tp 4/2020, o zamietnutí žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu a podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol o mojom prepustení z väzby na slobodu.“
Najvyšší súd SR preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a) a b) Trestného poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým obvinený podal sťažnosť, ako i konanie týmto výrokom predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť obvineného nie je dôvodná.
Z odôvodnenia
K podmienkam viažucim sa na konanie o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu najvyšší súd uvádza nasledujúce:
Podľa § 79 ods. 2 Trestného poriadku policajt, prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú alebo či sa zmenili. Sudca pre prípravné konanie tak koná iba pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby alebo o zmene dôvodov väzby a pri rozhodovaní o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby podľa odseku 3. Ak v prípravnom konaní prokurátor zistí, že dôvody väzby sa zmenili, podá návrh sudcovi pre prípravné konanie na rozhodnutie o zmene dôvodov väzby. Sudca pre prípravné konanie o takom návrhu rozhodne bez meškania. Ak súd vyhlásil oslobodzujúci rozsudok, predseda senátu bezodkladne vydá príkaz na prepustenie obvineného z väzby s uvedením dôvodu prepustenia a uvedie túto okolnosť v zápisnici; takto postupuje predseda senátu aj vtedy, ak v súdnom konaní uplynula lehota väzby podľa § 76 ods. 6 Trestného poriadku.
Podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku má obvinený právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takejto žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť.
Podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy SR nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa čl. 17 ods. 5 Ústavy SR do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.
Podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody, má právo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne o zákonnosti pozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.
Väzba je v systéme zaisťovacích trestnoprávnych prostriedkov najzávažnejším procesným zásahom do práva a osobnej slobody jednotlivca obvineného z trestného činu. Podľa Ústavy SR zo všetkých orgánov činných v trestnom konaní (ďalej aj „OČTK“) sú to práve súdy, ktoré majú zodpovednosť za to, či v prípade osoby obvinenej z trestného činu bude proti nej trestné konanie vedené vo väzbe alebo na slobode. Na prevzatie tejto zodpovednosti všeobecnými súdmi Ústava SR ustanovuje formu autoritatívneho rozhodnutia, ktorú v spojení s požiadavkou, že „nikoho nemožno pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“ (čl. 17 ods. 2 Ústavy SR), treba chápať tak (najmä) v materiálnom, ako i formálnom zmysle slova. V materiálnom zmysle slova Ústava SR vyžaduje, aby rozhodnutie súdu o väzbe zodpovedalo tak významu zaručenej osobnej slobody, ako aj „dôvodom a času ustanovenému zákonom“.
Z čl. 17 ods. 5 Ústavy SR je evidentné, že už uvedené pojmy „rozhodnutie“, „dôvody“ a „čas, na ktorý možno vziať do väzby“ tvoria jeden celok. Vzhľadom na to, že osobná sloboda obvineného je princípom požívajúcim ústavné garancie a vzatie do väzby je výnimkou z neho, musí úvaha súdu o existencii zákonom ustanovených dôvodov a času väzby v konkrétnom prípade zodpovedať vždy tomuto vzťahu medzi princípom a výnimkou. Vo formálnom zmysle slova Ústava S
Máte predplatné? Prihláste sa
Ups, zatiaľ ste si prečítali len začiatok...
Celý odborný obsah z tejto oblasti je dostupný predplatiteľom portálu.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu a získajte prístup na 10 dní zdarma, stačí sa len zaregistrovať.
Vďaka registrácii získate prístup aj k vybranému obsahu:
- Odborné články z časopisov
- Monitoring predpisov
- Moja kancelária – osobná zóna pre sledovanie vašich obľúbených kategórií portálu, autorov, predpisov
Chcete vedieť viac o predplatnom ?