Náhrada škody spôsobená nezákonným rozhodnutím o väzbe - Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

Európsky súd pre ľudské práva chápe v zmysle svojej judikatúry obvinenie pomerne široko. Možno ho definovať ako oficiálne oznámenie, ktoré príslušný orgán adresuje jednotlivcovi, obsahujúce tvrdenie, že spáchal trestný čin.¹⁾ Európsky súd pre ľudské práva následne pojem obvinenie rozšíril aj o iné opatrenia, ktoré takéto tvrdenia obsahujú nepriamo a ktoré majú tiež podstatný vplyv na situáciu podozrivého.²⁾ Pod iné opatrenia, ktoré majú podstatný vplyv európsky súd pre ľudské práva zaradil napr. zverejnenie zatykača, domovú alebo osobnú prehliadku, avšak nezodpovedá tomu začatie policajného vyšetrovania, vypočúvanie svedkov ani iné činnosti bez priameho dosahu na jednotlivca.³⁾

Súčasne musia doposiaľ zistené skutočnosti nasvedčovať jednak tomu, že skutok pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie sa vôbec stal a je trestným činom a súčasne, že existuje odôvodnené podozrenie, že tento trestný čin spáchal obvinený; ku vzatiu do väzby môže dôjsť len vtedy, ak nie je možné v dobe rozhodovania o väzbe dosiahnuť účel väzby iným opatrením v zmysle § 2 ods. 2 TP (napr. zárukou, sľubom alebo dohľadom v zmysle § 80 TP, peňažnou zárukou v zmysle § 81 TP alebo stanovením primeraných povinností a obmedzení podľa § 82 TP). Ustanovenie § 71 ods. 1 rozlišuje tri základné dôvody väzby, ktoré musia byť založené na konkrétnych skutočnostiach, ktoré odôvodňujú obavu z určitého konania obvineného. Tzv. úteková väzba podľa § 71 ods. 1, písm. a) TP má zabrániť tomu, aby obvinený utiekol alebo sa skrýval v snahe vyhnúť sa trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest. Tzv. kolúzna väzba podľa § 71 ods.1, písm. b) TP má zabrániť tomu, aby obvinený pôsobil na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie. Tzv. preventívna väzba p