Náhrada škody

Skutkový stav Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala náhrady škody spôsobenej orgánom verejnej moci. Žalobkyňa svoj návrh odôvodila tým, že u notára zložila do notárskej úschovy sumu vo výške 1...

Skutkový stav Súd prvej inštancie uznesením z 23. apríla 2024 zriadil v prospech žalobcu na zabezpečenie jeho pohľadávky záložné právo na označených nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaných v 1. a...

Z odôvodnenia I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci 1. Sťažovateľka označená v záhlaví tohto nálezu sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 9. apríla 2025 domáhala vyslovenia porušenia...

Skutkový stav Žalobcovia v 1. až 3. rade sa žalobou domáhali, aby súd zaviazal žalovaného v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie nemajetkovej ujmy, a to...

Z odôvodnenia I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci 1. Ústavnému súdu SR (ďalej aj „ústavný súd“) bola 18. augusta 2022 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu...

Téma, o kterém pojednávám, bych chtěl rozdělit do tří částí: Nejdříve uvedu několik zásad německého práva v oblasti všeobecných obchodních podmínek, jak se toto právo během posledních 50 let...

I. Úvod do problematiky Vzťah zmluvnej pokuty a náhrady škody je variabilný, a to nielen de lege lata, ale aj z historického hľadiska. Varíruje medzi ich úplnou separáciou, úzkou...

rozsudok Veľkej komory Súdu z 24. septembra 2024 k sťažnostiam č. 6319/21, 6321/21 a 9227/21 pre porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru (právo na prístup k súdu) v kontexte rozhodnutia o náhrade škody, pre obeť trestného činu, v trestnom konaní

§ 82 ods. 1 a 2, § 3 písm. c) bod 10 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike§ 123 a § 124 Občianskeho zákonníka Pre priznanie nároku na náhradu škody za neoprávnený odber plynu je rozhodujúce, kto bol reálnym odberateľom plynu, t. j. kto škodu spôsobil. Až pokiaľ nemožno zistiť skutočného odberateľa, považuje sa za neoprávneného odberateľa vlastník nehnuteľnosti, ktorá je odberným miestom. Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Obdo 41/2022

§ 135a Obchodného zákonníka§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka Za situácie preukázaného vzniku škody na strane obchodnej spoločnosti, žalovanú ako (bývalú) konateľku spoločnosti podľa § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka zaťažuje dôkazné bremeno preukázania, akým spô-sobom peniaze ňou vybraté z účtu spoločnosti spotrebovala, a že s nimi naložila s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Obdo/7/2023

Anotace Ztráta nebo snížení výdělečné činnosti v důsledku ublížení na zdraví zakládá poškozeným osobám právo na náhradu ztráty na výdělku po skončení jejich pracovní neschopnosti. Jednou z forem této náhrady představuje opakující se peněžitý důchod, jímž se tento článek zabývá. Stanovení spravedlivé výše peněžitého důchodu není obecně jednoduchou disciplínou, přičemž celá záležitost se ještě více komplikuje v důsledku dvojkolejné právní úpravy obsažené v zákoně č. 262/2006 Sb, zákoník práce, ve znění pozdějších předpisů, a zákoně č. 89/2012 Sb., občanský zákoník, ve znění pozdějších předpisů. Cílem článku je shrnutí platné právní úpravy jako celku a upozornění na odchylky či nedostatky u zmíněných právních předpisů, s nimiž se současná právní teorie i praxe potýká. Annotation The loss or reduction of earning capacity due to personal injury entitles the injured person to compensation for loss of earnings after the end of their incapacity for work. One form of such compensation is a recurrent cash pension, which is the subject of this article. Determining the fair amount of the pension is generally not a simple discipline, and the whole matter is further complicated by the two-track legislation contained in Act No 262/2006 Coll., the Labour Code, as amended, and Act No 89/2012 Coll., the Civil Code, as amended. The article aims to summarize the current legislation as a whole and point out the deviations or deficiencies in the mentioned legal regulations that the current legal theory and practice face.

Nedávna rozhodovacia činnosť najvyššieho súdu priniesla nové impulzy pre výklad a aplikáciu pravidiel o zodpovednosti konateľov za škodu spôsobenú porušením ich povinností. Tento článok upriamuje pozornosť na tieto rozhodnutia, ich význam z hmotnoprávneho a procesnoprávneho hľadiska, na ich sporné časti a aj na otvorené otázky, ktoré ostávajú nezodpovedané. Oba prípady sa týkajú zodpovednosti konateľov za škodu, ktorú mali spoločnosti spôsobiť porušením povinností pri výkone svojej funkcie.

rozsudok zo 14. júna 2022 k sťažnosti č. 44652/18 pre porušenie článku 10 Dohovoru (sloboda prejavu) v kontexte náhrady škody voči bývalému predsedovi vlády za zverejnenie defamujúcich komentárov o inej osobe na jeho facebookovom profile

rozsudok zo 7. júla 2022 k sťažnosti č. 3269/18 pre porušenie článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru (ochrana majetku) v kontexte náhrady škody spôsobenej na majetku zaistenom v trestnom konaní

Autorka sa v príspevku zaoberá stretom systémov zmluvnej a mimozmluvnej zodpovednosti za škodu a posúdením ich vzájomného vzťahu a normatívneho nastavenia. Na príklade styčných a odlišných bodov zmluvnej a mimozmluvnej zodpovednosti za škodu rovnako ako rozboru vybraných inštitútov, v rámci ktorých úprava jednotného civilného deliktu naráža na svoje limity, sa snaží autorka ponúknuť záver o tom, ktorý z prístupov – jednota alebo oddelenosť režimov zmluvnej a mimozmluvnej zodpovednosti za škodu – je z pohľadu slovenského práva vhodnejší.

§ 17 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov§ 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku Určenie primeranej výšky náhrady nemajetkovej ujmy konkrétnou sumou je vždy závislé od výsledku posúdenia takých individuálnych, jedinečných okolností každej prerokovávanej veci, ktoré sú spravidla neopakovateľné a nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach. V dôsledku toho sa na podklade rozhodnutí dovolacieho súdu, ktorými v jednotlivých prípadoch preskúmaval správnosť posúdenia takto vysoko individuálnych okolností odvolacími súdmi, ani nemôže – v otázke primeranosti konkrétnej výšky tejto náhrady – vytvoriť ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7 Cdo 204/2018

ZSP 19/2020 § 420, § 415 Občianskeho zákonníka § 250zfa Občianskeho súdneho poriadku Nečinnosť žalobcu nemôžu následne kompenzovať súdy v konaní o náhradu škody uplatnenej podľa Občianskeho zákonníka tým,...

ZSP 5/2020 § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších...

Pokiaľ je znakom skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý bol žalovaný právoplatne odsúdený, spôsobenie škody, potom si súd rozhodujúci o žalobe poškodeného, ktorý bol so svojím nárokom na náhradu škody spôsobenej takýmto trestným činom odkázaný na občianskoprávne konanie, nemôže vytvoriť vlastný názor na to, či žalobcovi bola spôsobená škoda a kto ju spôsobil. Súd ro­zhodujúci v občianskoprávnom konaní o náhrade škody spôsobenej trestným činom je totiž viazaný právoplatným odsudzujúcim rozsudkom trestného súdu (jeho výrokovou časťou), a to vo vzťahu k všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia páchateľa za tento trestný čin.

  ZSP 41/2019 Zodpovednosť štátu za škodu - úvaha súdu o výške primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch § 5 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu...