Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo 82/2018 z 29.11.2018 (náhrada škody a viazanosť trestným rozsudkom)

Podľa § 193 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "CSP") je civilný súd viazaný  Na pozadí tohto stručného ustanovenia nám súdna prax v poslednom čase priniesla niekoľko zaujímavých usmernení. S niektorými, napríklad že civilný súd má stále skúmať, či škodu popri odsúdenom nespôsobil aj sám poškodený, prípadne tretia osoba, sa súhlasiť dá.¹⁾ S inými, napríklad, že konateľ odsúdený za trestný čin, ktorého znakom je spôsobenie škody inému, zodpovedá za túto škodu aj napriek tomu, že podľa § 420 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "OZ") môže byť jeho priama zodpovednosť vylúčená, možno polemizovať.²⁾ Do tejto druhej skupiny patrí aj glosované rozhodnutie, v ktorom Najvyšší súd SR (ďalej len "najvyšší súd") riešil otázku, či viazanosť trestným rozhodnutím zahŕňa aj viazanosť zistením trestného súdu, že páchateľ spôsobil škodu. Pokračujúc v línii vytýčenej ústavným súdom,³⁾ najvyšší súd zaujal názor, ako to vyplýva z hore uvedenej právnej vety, že takáto viazanosť z § 193 CSP skutočne vyplýva, ak je spôsobenie škody znakom skutkovej podstaty trestného činu. Tento záver, hoci na pozadí predmetného skutkového stavu možno aj vedúci k správnemu rozhodnutiu najvyššieho súdu, si však vo všeobecnej rovine vyžaduje určité upresnenia. Glosované ro­zhodnutie nám tak skvelo poslúži ako plátno na maľovanie niekoľkých úvah o vplyve trestného rozhodnutia na civilné konanie, ktorého predmetom je nárok na náhradu škody.

1. Začnime stručným priblížením skutkového stavu a priebehu konania. Spoločenstvo vlastníkov bytov dlhovalo verit