Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo V 8/2018 z 26. 9. 2018 (povaha lehoty podľa § 125 ods. 2 CSP)

Päťčlenný senát najvyššieho súdu v glosovanom rozhodnutí odpovedal na otázku, či je desaťdňová lehota, v ktorej sa má súdu dodatočne doručiť podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie [§ 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj "CSP")], lehotou procesnou alebo lehotou hmotnoprávnou. Inými slovami, či stačí v posledný deň tejto lehoty odovzdať takéto dodatočné podanie orgánu, ktorý má povinnosť ho súdu doručiť (§ 121 ods. 5 CSP), alebo či musí byť v tejto lehote súdu reálne doručené.

Názor najvyššieho súdu o procesnom charaktere predmetnej lehoty¹⁾pritom naráža na niekoľko komplikácií, ktoré by mali nahrávať skôr opačnému záveru. Tak najprv je to jasný odkaz v dôvodovej správe (" ...").²⁾Ďalej je to samotné znenie novej právnej úpravy: nahradenie pôvodne používaného pojmu "doplniť" pojmom "doručiť" malo podľa dôvodovej správy odstrániť " ". A nakoniec nemožno prehliadať ani opakovane prezentované názory členov rekodifikačnej komisie, kloniace sa k hmotnoprávnemu charakteru predmetnej lehoty.³⁾ Navzdory všetkým týmto okolnostiam, ako aj napriek tomu, že niektoré úvahy najvyššieho súdu sa nezdajú byť úplne presvedčivé (napr. bod 42), možno s tézou glosovaného rozhodnutia v zásade súhlasiť. Zdá sa mi, že na pomyselnej miske váh majú argumenty hrajúce v prospech jeho správnosti o trochu väčšiu váhu. Jednoznačne tvrdiť, že zákon je múdrejší než zákonodarca, sa tu však s úplne čistým svedomím nedá.

1. Ešte pred tým, ako sa zamyslíme nad súčasnou právnou úpravou, sa krátko obzrime, ako sa v minulosti vyvíjala príslušná legislatíva a názory na ňu. Musíme sa pritom vrátiť o viac než storočie späť.

Rozvoj nových druhov komunikácie na sklonku 19. storočia zastihol rakúsko-uhorskú právnickú obec nepripravenú, čo sa okamžite prejavilo v nejednotnej súdnej praxi ohľadom prípustnosti telegrafických podaní.⁴⁾ Tento spor sa definitív