Najvyšší súd SR

Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2023, strán 200, ISBN 978-80-224-2010-5  

Košice 17. októbra (TASR) - Ústavný súd (ÚS) SR rozhodol o porušení práv sťažovateľa, ktorého dovolanie v rámci civilného sporového konania Najvyšší súd (NS) SR zamietol ako procesne neprípustné. Prípad sa týkal určenia výživného na manželku, ktoré mal sťažovateľ platiť. ÚS informoval, že zrušil rozhodnutie NS a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

ZSP 51/2021 § 39 Občianskeho zákonníka § 421 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku Na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy sa kupujúci nestal vlastníkom predávanej nehnuteľnosti, preto sa...

„I. V konaniach vo veciach obchodného registra nie je registrový súd oprávnený prejudiciálne posudzovať otázku neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, o ktorej môže rozhodnúť len súd v civilnom sporovom konaní na základe žaloby podľa § 131 OBZ. II. Sfalšovaná listina nepredstavuje spôsobilý podklad pre vykonanie zápisu údajov do obchodného registra. Ak registrový súd vykonal zápis údajov do obchodného registra na podklade sfalšovanej listiny, je tento zápis nesprávny a v konaniach vo veciach obchodného registra je registrový súd povinný zosúladiť zapísaný stav so skutočným právnym stavom, ktorým sa rozumie stav, ktorý bol v obchodnom registri zapísaný pred predložením sfalšovanej listiny. III. V konaniach vo veciach obchodného registra o dosiahnutí zhody medzi zápisom v obchodnom registri a skutočným stavom (§ 200a ods. 1 OSP) a v konaniach o zosúladenie údajov (§ 289 CMP) je registrový súd oprávnený posudzovať, či listina priložená k návrhu na zápis údajov do obchodného registra je zápisu schopná, a to aj v prípade, ak na jej základe došlo k vykonaniu zápisu. Predmetné posudzovanie v týchto konaniach zahŕňa oprávnenie registrového súdu prejudiciálne posudzovať otázku (ne)platnosti listín, ktoré boli predložené k návrhu na zápis údajov do obchodného registra, ak priamo z predloženej listiny vyplýva, že táto listina ako celok alebo jej časť je v rozpore s kogentným ustanovením zákona, alebo ak predložená listina neobsahuje zákonom predpísané podstatné náležitosti, ktorých absenciu zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou právneho úkonu; ako aj oprávnenie posúdiť, či predložená listina bola sfalšovaná. V takýchto prípadoch môže registrový súd rozhodnúť o zosúladení údajov zapísaných v obchodnom registri so skutočným stavom aj bez toho, aby o týchto otázkach rozhodol najskôr súd v civilnom sporovom konaní.“

Dohoda, resp. súdny zmier tým, že bol súdom schválený, nadobudol účinky právoplatného rozsudku, ktorý je právne účinný voči každému, aj voči žalobcovi. Súd by teda akoby rozhodol rozsudkom vo veci samej, a preto je právne nemožné podľa § 42a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) úspešne odporovať schválenému súdnemu zmieru a určiť jeho neúčinnosť voči žalobcovi. Dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi manželmi alebo medzi bývalými manželmi je možné úspešne odporovať za splnenia podmienok uvedených v § 42a OZ, avšak nie je možné odporovať uzneseniu, ktorým bol schválený súdny zmier a ktoré obsahuje dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže nejde o právny úkon účastníkov dohody, ale o súdne rozhodnutie.V glosovanom rozhodnutí Najvyšší súd SR skúmal otázku možnosti odporovania súdom schválenému zmieru, ktorý uzavreli účastníci konania v súvislosti s vyporiadaním ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, a vhodnosti aplikácie § 42a OZ.

Pokiaľ je znakom skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý bol žalovaný právoplatne odsúdený, spôsobenie škody, potom si súd rozhodujúci o žalobe poškodeného, ktorý bol so svojím nárokom na náhradu škody spôsobenej takýmto trestným činom odkázaný na občianskoprávne konanie, nemôže vytvoriť vlastný názor na to, či žalobcovi bola spôsobená škoda a kto ju spôsobil. Súd ro­zhodujúci v občianskoprávnom konaní o náhrade škody spôsobenej trestným činom je totiž viazaný právoplatným odsudzujúcim rozsudkom trestného súdu (jeho výrokovou časťou), a to vo vzťahu k všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia páchateľa za tento trestný čin.

Dovolanie nie je podľa § 420 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj "Civilný sporový poriadok" alebo "CSP") prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia na základe takého návrhu, spolu s ktorým, prípadne po podaní ktorého, bola podaná nadväzujúca žaloba.

Právny poriadok Slovenskej republiky nevylučuje možnosť, aby sa ten, kto o sebe tvrdí, že je biologickým otcom maloletého dieťaťa, domáhal určenia neplatnosti súhlasného vyhlásenia rodičov podľa § 91 ods. 1 zákona o rodine. V konaní má kľúčový význam najlepší záujem maloletého dieťaťa.

Desaťdňová lehota na doplnenie podania urobeného v elektronickej podobe (§ 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku) je lehotou procesnou.

Desaťdňová lehota na doplnenie podania urobeného v elektronickej podobe (§ 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku) je lehotou procesnou.

Najvyšší súd SR 27.2.2018 vydal uznesenie, sp. zn. 6 Cdo 175/2017, z ktorého vyplýva, že vadu odvolania spočívajúcu v absencii odvolacích dôvodov môže odvolateľ z vlastnej iniciatívy odstrániť aj po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Ak tak urobí, odvolací súd nemôže bez ďalšieho odvolanie odmietnuť pre nedostatok náležitostí [§ 386 písm. d) Civilného sporového poriadku].

Ak nie je v odstúpení od zmluvy ako jednostrannom právnom úkone dostatočne vymedzený dôvod odstúpenia, nie je možné chýbajúci obsah odstúpenia ako právneho úkonu doplniť výkladovými pravidlami uvedenými v ustanoveniach § 266 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo 61/2016 z 30.11.2016)

Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z.z. (ďalej aj "Civilný sporový poriadok" alebo "CSP") je relevantná len taká otázka, ktorá kumulatívne vykazuje všetky nižšie uvedené znaky: a) musí ísť o otázku riešenú odvolacím súdom, ktorá je buď hmotnoprávneho, alebo procesnoprávneho charakteru, b) spôsob jej vyriešenia odvolacím súdom zakladá "odklon" od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c) odvolací súd na jej riešení založil svoje rozhodnutie, d) uvedená otázka musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní, e) ide o otázku zásadného právneho významu, t. j. takú, ktorá je významná nielen pre prerokovávanú právnu vec (spor), ale aj zo širších hľadísk, najmä z hľadiska celkovej rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR, a f) vždy musí ísť o otázku právnu, nie skutkovú; ak niektorý z týchto znakov chýba, dovolanie nie je podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP prípustné.

Jedným z novodobých spôsobov výkladu vnútroštátnych súkromnoprávnych noriem je okrem ústavne konformného výkladu aj eurokonformný výklad, t. j. výklad vnútroštátnej normy v súlade s európskym právom. Súdna prax odzrkadľujúca sa najmä v rozhodnutiach najvyšších súdnych inštitúcií je svedectvom toho, že eurokonformný výklad vnútroštátneho práva aplikujú slovenské súdy prevažne účelovo a doteraz ho adekvátnym spôsobom neaplikovali v tak závažnej právnej oblasti, ktorá je priamo ovplyvnená európskym právom, ako je ochrana práv spotrebiteľov. Naopak, v praxi sme svedkami toho, že tzv. eurokonformný výklad sa niekedy používa výberovo a v niektorých prípadoch súdy ním prekračujú medze súkromnoprávnej úpravy a vstupujú tak do kompetencie slovenského zákonodarcu. Je to dôsledok viacerých skutočností. Hlavnú príčinu vidíme v zúženom odbornom náhľade na spôsob a rozsah používania uvedenej výkladovej metódy vo vzťahu k súkromnoprávnym predpisom.

Dňa 18. decembra 2017 veľký senát Najvyššieho súdu SR vydal uznesenie sp. zn. 1 V Cdo 4/2017 s nasledovnou právnou vetou: "Spor o interpretáciu právnej normy je daný, ak sú v najmenej dvoch rozhodnutiach najvyššieho súdu vyslovené právne názory, ktoré odlišným spôsobom vykladajú (interpretujú) rovnakú právnu normu." V uvedenej právnej veci mal Najvyšší súd SR možnosť zjednotiť rozdielne posudzovanie otázky premlčania úrokov z omeškania v rozhodovacej činnosti jednotlivých senátov Najvyššieho súdu SR.

V Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 2/2018 bolo pod č. 15 uverejnené uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 138/2016 z 24.8.2017 s nasledovnými právnymi vetami: "Splnenie protiprávneho pokynu zamestnávateľa nie je okolnosťou vylučujúcou protiprávnosť konania zamestnanca a v individuálnych prípadoch môže zakladať spoluzodpovednosť zamestnávateľa na vzniknutej škode (§ 187 ods. 1 Zákonníka práce) Vedomosť zamestnanca o protiprávnosti pokynu zamestnávateľa je relevantná iba z hľadiska posúdenia povahy jeho zavinenia."

Najvyšší súd Slovenskej republiky a Ústavný súd Slovenskej republiky sériou rozhodnutí ustálili rozsah a následky konfliktov medzi vôľou obecného zastupiteľstva a starostu pri nakladaní s majetkom obce. V tomto príspevku priblížime právne následky kolízie medzi vôľou obecného zastupiteľstva, prejavenou v zásadách hospodárenia a nakladania s majetkom obce, a schválením jednotlivých úkonov obce na jednej strane a štatutárnym orgánom obce prejavenou vôľou na druhej strane. Priblížime prúd v judikatúre, ktorý obecnému zastupiteľstvu garantuje dôležitú právomoc pri úkonoch závažných pre obec a platnosť právnych úkonov posudzuje aj materiálne - s ohľadom na ich verejnú prospešnosť.

Druhý z manželov nie je nositeľom pasívnej vecnej legitimácie v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, vzniknutého v dôsledku dovolania sa (relatívnej) neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorú ako predávajúci uzavrel len jeden z manželov.

(1) Za ušlý zisk nemožno považovať hypotetický ušlý zisk, ktorý nemá žiadny konkrétny preukázateľný základ. Ušlý zisk je stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, no len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce okolnosti toho-ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote. (2) Aj v prípade ušlého zisku musí ísť o ujmu už nastalú (vzniklú) a nie o ujmu, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť v budúcnosti.

Autorka v svojom príspevku analyzuje historicky prvé rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré je uverejnené pod sp. zn. 1 V Cdo 2/2017. Rozhodnutie nepripúšťa kumuláciu dôvodov prípustnosti, z čoho následne vyvodzuje ďalšie závery. Príspevok je rozdelený podľa jednotlivých argumentov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sú následne analyzované. Ku každému z nich je predložená oponujúca argumentácia. Autorka pri hodnotení súdneho rozhodnutia pracuje so súdnou judikatúrou (slovenská, česká, európska), literatúrou, porovnáva právnu úpravu v Českej republike. Dospieva k záveru, že rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je správne.