Dohoda, resp. súdny zmier tým, že bol súdom schválený, nadobudol účinky právoplatného rozsudku, ktorý je právne účinný voči každému, aj voči žalobcovi. Súd by teda akoby rozhodol rozsudkom vo veci samej, a preto je právne nemožné podľa § 42a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) úspešne odporovať schválenému súdnemu zmieru a určiť jeho neúčinnosť voči žalobcovi. Dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi manželmi alebo medzi bývalými manželmi je možné úspešne odporovať za splnenia podmienok uvedených v § 42a OZ, avšak nie je možné odporovať uzneseniu, ktorým bol schválený súdny zmier a ktoré obsahuje dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže nejde o právny úkon účastníkov dohody, ale o súdne rozhodnutie.V glosovanom rozhodnutí Najvyšší súd SR skúmal otázku možnosti odporovania súdom schválenému zmieru, ktorý uzavreli účastníci konania v súvislosti s vyporiadaním ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, a vhodnosti aplikácie § 42a OZ.
V riešenom1 prípade išlo2 o pomerne jednoduchú skutkovú situáciu. Žalobca sa domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu žalovanej, a to schváleného súdneho zmieru uzavretého medzi žalovanou a jej manželom, na základe ktorého došlo k vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“) za trvania manželstva. Po prieskume skutkového stavu dospel súd prvej inštancie k názoru, že schválený súdny zmier uzatvorený medzi žalovanou a jej manželom je právne neúčinný. Ako kľúčovú vnímame časť rozhodnutia, v ktorej sa súd vysporiadal s otázkou možnosti odporovania schválenému súdnemu zmieru. V tejto súvislosti konštatoval, že „k rozdeleniu majetku patriaceho do BSM síce došlo právnym úkonom schváleným súdom, avšak ani povaha tohto úkonu schváleného súdom nevylučuje možnosť odporovateľnosti právneho úkonu.“ Ďalej uviedol, že „súd túto dohodu musel schváliť na základe dispozičného úkonu účastníkov daného konania, a preto ide o dvojstranný právny úkon, ktorý môže byť predmetom odporovania.“
Odvolací súd dospel k odlišnému záveru a žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu zamietol. Svoju úvahu založil primárne na nesprávnom vyhodnotení schváleného súdneho zmieru ako právneho úkonu, pričom v tejto súvislosti konštatoval, že ide o súdne rozhodnutie. Z uvedeného dôvodu považoval za nemožné žalobou podľa § 42a OZ odporovať schválenému súdnemu zmieru ako súdnemu rozhodnutiu. V úvahe odvolacieho súdu chýba ďalšia podrobnejšia analýza predpokladov odporovateľnosti podľa § 42a OZ s ohľadom na § 99 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (dnes § 148 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný spo