§ 17 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov
§ 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku
Určenie primeranej výšky náhrady nemajetkovej ujmy konkrétnou sumou je vždy závislé od výsledku posúdenia takých individuálnych, jedinečných okolností každej prerokovávanej veci, ktoré sú spravidla neopakovateľné a nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach. V dôsledku toho sa na podklade rozhodnutí dovolacieho súdu, ktorými v jednotlivých prípadoch preskúmaval správnosť posúdenia takto vysoko individuálnych okolností odvolacími súdmi, ani nemôže – v otázke primeranosti konkrétnej výšky tejto náhrady – vytvoriť ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7 Cdo 204/2018
Okresný súd (ďalej "súd prvej inštancie") rozsudkom z 12. januára 2015 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 1 270,01 eur titulom náhrady škody a 8 000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Vychádzal z toho, že ak Najvyšší súd SR (ďalej len "najvyšší súd") odmietol vykonať európsky zatýkací rozkaz a žalobkyňu prepustil z väzby na slobodu, došlo de facto k zastaveniu konania o ňom v zmysle § 8 ods. 5 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z. z."). V danom prípade žalobkyni prináleží náhrada škody vo forme nákladov vynaložených v priamej príčinnej súvislosti s vedením trestného konania voči jej osobe. Rovnako jej patrí aj náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch ako spravodlivá a dostatočná forma zadosťučinenia; výšku tejto náhrady určil súd s prihliadnutím na intenzitu, rozsah, ako aj na dĺžku trvania neoprávneného zásahu. Vzal na zreteľ, že žalobkyňa bola vystavená väzbe a s ňou spojenému obmedzeniu osobnej slobody v trvaní takmer tri mesiace, v dôsledku ktorej bola nútená prežívať strach o svoje maloleté det
