Nemajetková ujma

Surogačné materstvo rieši viaceré nielen medicínske problémy s prirodzeným počatím dieťaťa a je tak možným vyústením vzniku biologického a sociálno-právneho rodičovstva. Prináša však aj mnohé problematické situácie a otázky, ktoré vznikajú v súvislosti so zodpovednosťou za škodu a nemajetkovú ujmu. Príspevok sa zaoberá niektorými z potenciálnych scenárov vzniku zodpovednosti a zamýšľa sa nad možnými formami a druhmi reparačných nárokov.

Úvod Procesné inštitúty* trestného konania a ich uplatňovanie v aplikačnej praxi nachádza legislatívne vyjadrenie v jednotlivých ustanoveniach Trestného poriadku (tiež "TP"). V početných prípadoch a s osobitným poukazom na...

Na otázku výšky náhrady nemajetkovej ujmy pozostalých osôb autori nazerajú najmä prostredníctvom skúmania relevantnej judikatúry. Zároveň poukazujú na názory uznávaných doktrinálnych odborníkov, či na zahraničnú právnu úpravu, ktorá môže byt zdrojom inšpirácie pre možné novely právnych predpisov v tejto oblasti.

§ 17 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov§ 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku Určenie primeranej výšky náhrady nemajetkovej ujmy konkrétnou sumou je vždy závislé od výsledku posúdenia takých individuálnych, jedinečných okolností každej prerokovávanej veci, ktoré sú spravidla neopakovateľné a nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach. V dôsledku toho sa na podklade rozhodnutí dovolacieho súdu, ktorými v jednotlivých prípadoch preskúmaval správnosť posúdenia takto vysoko individuálnych okolností odvolacími súdmi, ani nemôže – v otázke primeranosti konkrétnej výšky tejto náhrady – vytvoriť ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7 Cdo 204/2018

Úmrtie alebo ťažké ublíženie na zdraví blízkej osoby spravidla predstavuje závažný a citovo neľahko zvládnuteľný zásah do emocionálnej roviny života dotknutých osôb. Ak je úmrtie alebo poškodenie zdravia príbuzného alebo inej blízkej osoby dôsledkom protiprávneho konania – v praxi najčastejšie dopravnej nehody, pochybenia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti či násilnej trestnej činnosti – za určitých predpokladov právo poškodeným priznáva rad nárokov saturujúcich spôsobenú majetkovú a nemajetkovú ujmu. Práve nároky pozostalých osôb nemajetkovej povahy sa v poslednom období čoraz viac stávajú predmetom akademických debát a judikatórne závery spolu s návrhmi zmien legislatívnej povahy sú sledované pozorným okom odbornej verejnosti vo väčšej miere, než je zvyčajné.

Občiansky zákonník významovo s pojmom „škoda“ nespája iba materiálnu škodu, čo v okolnostiach danej veci znamená, že z právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku ani z právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 381/2001 Z. z. nevyplýva nič, čo by bránilo takej interpretácii pojmu „škoda“, ktorý by v rámci svojho obsahu zahŕňal tak škodu majetkovú, ako aj škodu nemajetkovú.

Cieľom článku je overenie správnosti stabilných judikatúrnych záverov dotvárajúcich výkladový rámec právnej úpravy premlčania. Konkrétne je analyzovaná otázka začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby pri nároku na náhradu finančnej satisfakcie za spôsobenú nemajetkovú ujmu a tiež otázka začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby pri nárokoch na náhradu škody na zdraví. Každý prípad je z hľadiska systematického členenia článku analyzovaný osobitne.

Hľadiská pre priznanie a mimoriadne zvýšenie náhrady bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia doc. JUDr. Anton Dulak PhD. I. Právom neaprobované zásahy do života a zdravia človeka a...

Dvakrát a inak (alebo niekoľko poznámok k rozhodovaniu o nárokoch na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 11 a nasl. a § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka) doc. JUDr. Anton...