Občiansky zákonník významovo s pojmom „škoda“ nespája iba materiálnu škodu, čo v okolnostiach danej veci znamená, že z právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku ani z právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 381/2001 Z. z. nevyplýva nič, čo by bránilo takej interpretácii pojmu „škoda“, ktorý by v rámci svojho obsahu zahŕňal tak škodu majetkovú, ako aj škodu nemajetkovú.
Má sa z povinného zmluvného poistenia hradiť aj nemajetková ujma pozostalých blízkych osôb po obeti dopravnej nehody? Práve táto, dnes už notoricky známa otázka bola centrálnym bodom glosovaného rozhodnutia, ktoré si pod č. 52/2018 našlo svoju cestu aj do Zbierky nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ústavný súd – presne tak, ako to nedávno učinil aj súd najvyšší (R 61/2018) – na túto otázku odpovedal kladne (i keď neprehliadnime separátne vótum sudcu L. Mészárosa). O to, či je tento záver správny, nám však v tejto glose nepôjde. Naším cieľom primárne nebude polemizovať o rozsahu povinného zmluvného poistenia (aj keď sa tomu nevyhneme). Zameriame sa len na jednu malú, ale – zdá sa nám – že hranice glosovaného rozhodnutia presahujúcu časť odôvodnenia, a to časť, ktorá sa týka výkladu pojmu „škoda“ v Občianskom zákonníku (ďalej aj „OZ“).
V rozhodnutí sa dočítame – okrem už hore uvedenej právnej vety – že „Občiansky zákonník vo všeobecnej rovine v súvislosti s používaním pojmu ,škoda‘ nerobí žiadny rozdiel medzi hmotnou (materiálnou) a nehmotnou (imateriálnou) škodou“. Má to potvrdzovať predovšetkým § 444 OZ, „z obsahu k