Aplikačné osobitosti v konaní o priznaní nemajetkovej ujmy z dôvodu nezákonne vedeného trestného stíhania

Vydáno: 35 minút čítania

MOKRÁ, I.: Aplikačné osobitosti v konaní o priznaní nemajetkovej ujmy z dôvodu nezákonne vedeného trestného stíhania. Právny obzor, 107, 2024, č. 1, s. 54 – 66.

https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2024.1.04

Application specifics in the procedure for awarding non-pecuniary damage due to an illegally conducted criminal prosecution. The activity of law enforcement authorities has significantly increased in the context of the current situation on the Slovak scene. This fact can also be justified by the disclosure of increasingly serious criminal activity, in the context of which it is necessary to apply procedural acts that flagrantly interfere with the fundamental rights and freedoms of persons accused of the criminal activity in question. As an example, we can mention in particular the reinsurance institute in the form of bond. Even if the fact in question is understandable, in this connection it is necessary to emphasize that the acts in question are carried out with the intention of legality, legitimacy and, last but not least, proportionality. Assuming the absence of the mentioned attributes, it is the duty of the authorities to bear objective responsibility for their actions. This fact reflects not only the legal consequence of an illegal procedure, but also the requirement for the designation of a certain state as legal. The submitted contribution will focus attention on the actuality of proceedings on the recognition of non-pecuniary damage due to an illegally conducted criminal prosecution. Following on from the above, it also draws attention to application peculiarities that we may encounter.

Key words: law enforcement authorities, accusation, criminal prosecution, application issues


 
Úvod
Procesné inštitúty* trestného konania a ich uplatňovanie v aplikačnej praxi nachádza legislatívne vyjadrenie v jednotlivých ustanoveniach Trestného poriadku (tiež "TP"). V početných prípadoch a s osobitným poukazom na aktuálnu situáciu na slovenskej scéne sú však vystavené kritike nielen laickej, ale aj odbornej verejnosti. Predmetná kritika spočíva najmä v narastajúcich neodôvodnených a nezákonných zásahoch do základných práv a slobôd obvinených vo vedených trestných konaniach. V tejto spojitosti nejde len o zásahy do práva na súkromie (príkaz na odpočúvanie), nedotknuteľnosti obydlia (domová prehliadka), ale aj toho najzávažnejšieho v podobe osobnej slobody (väzba).
Vychádzajúc z uvedeného, by malo byť imanentnou súčasťou konania ako orgánov činných v trestnom konaní (ďalej tiež OČTK), tak súdov, postupovať pri predmetných úkonoch len v intenciách zákonnosti, legitímnosti a v neposlednom rade proporcionality. Za predpokladu absencie uvedených atribútov je povinnosťou štátnych orgánov niesť objektívnu zodpovednosť za ich konanie. Táto skutočnosť odráža nielen právny následok nezákonného postupu, ale aj požiadavku na prívlastok určitého štátu ako právny, čo potvrdzujú súdy aj v rámci svojej judikatúry, keď uvádzajú, že charakter právneho štátu, sa odvíja aj od povinnosti
"niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Nemožno totiž prihliadnuť, že štát nemá slobodnú voľbu, ale je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V takejto situácii nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo." 1)
Práve existencia hrozby verejnoprávnej sankcie za porušenie ľudských práv orgánom verejnej moci pôsobí ako preventívny nástroj vo vzťahu k dodržiavaniu ľudských práv, či už v hmotnoprávnej rovine alebo v procesnoprávnej rovine. 2) Uvedenému zodpovedá predovšetkým právo na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom garantované Ústavou Slovenskej republiky v čl. 46 ods. 3 s osobitnou právnou úpravou na to nadväzujúcou v podobe zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
V tejto spojitosti je možné aj s ohľadom na súdnu prax poukázať na tú skutočnosť, že vedenie trestného stíhania a osobitne uznesenie o vznesení obvinenia určitej osobe predstavuje