Dovolací súd

čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy SRčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd§ 48 ods. 1 Civilného sporového poriadku Dovolateľ má právo na rozhodnutie veci veľkým senátom aj bez svojej procesnej aktivity, lebo sa dotýka samotnej podstaty výkonu právomoci dovolacieho súdu ako zjednocovateľa judikatúry. Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 197/2023 – upravený na publikačné účely

§ 17 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov§ 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku Určenie primeranej výšky náhrady nemajetkovej ujmy konkrétnou sumou je vždy závislé od výsledku posúdenia takých individuálnych, jedinečných okolností každej prerokovávanej veci, ktoré sú spravidla neopakovateľné a nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach. V dôsledku toho sa na podklade rozhodnutí dovolacieho súdu, ktorými v jednotlivých prípadoch preskúmaval správnosť posúdenia takto vysoko individuálnych okolností odvolacími súdmi, ani nemôže – v otázke primeranosti konkrétnej výšky tejto náhrady – vytvoriť ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7 Cdo 204/2018

ZSP 56/2020 § 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku Prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku treba vykladať tak, že dovolanie je...

V článku sa autori snažia podať pomerne komplexný pohľad na inštitút tzv. "dovolacej väzby", teda väzby, do ktorej bol obvinený vzatý dovolacím súdom. Po úvodných krátkych všeobecných poznámkach k samotnej povahe dovolacieho konania nasleduje popis právneho základu pre rozhodovanie o väzbe dovolacím súdom, v rámci ktorého sa súčasne približuje i procesný postup dovolacieho súdu pri takomto rozhodovaní. Záver článku napokon patrí poukazu na niektoré ďalšie špecifiká bezprostredne súvisiace s rozoberanou problematikou, keď pomerne rozsiahly priestor je tu venovaný jednému konkrétnemu väzobnému rozhodnutiu. In this article, the authors try to give a relatively comprehensive view at so-called institute "custody in extraordinary appeal proceeding", in meaning the custody to which the accused was taken by the extraordinary appeal court. Introductory brief general remarks on the nature of the extraordinary appeal procedure are followed by a description of the legal basis for deciding on custody by the court of extraordinary appeal. At the same time, the procedural procedure of the extraordinary appeal court in such a decision is explained. Finally, the conclusion of the article points out some other specifics directly related to the discussed issues - a substantial part is devoted to a concrete custodial decision.

Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z.z. (ďalej aj "Civilný sporový poriadok" alebo "CSP") je relevantná len taká otázka, ktorá kumulatívne vykazuje všetky nižšie uvedené znaky: a) musí ísť o otázku riešenú odvolacím súdom, ktorá je buď hmotnoprávneho, alebo procesnoprávneho charakteru, b) spôsob jej vyriešenia odvolacím súdom zakladá "odklon" od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c) odvolací súd na jej riešení založil svoje rozhodnutie, d) uvedená otázka musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní, e) ide o otázku zásadného právneho významu, t. j. takú, ktorá je významná nielen pre prerokovávanú právnu vec (spor), ale aj zo širších hľadísk, najmä z hľadiska celkovej rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR, a f) vždy musí ísť o otázku právnu, nie skutkovú; ak niektorý z týchto znakov chýba, dovolanie nie je podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP prípustné.

Kasačné rozhodnutie dovolacieho súdu a ústavná sťažnosť - prečo nie? JUDr. Ján Štiavnický PhD. poradca Ústavného súdu SR Invenčné1). Takéto označenie nemožno uprieť textu kolegu Jakubáča (ďalej v príspevku...

Ústavná sťažnosť sa čoraz viac vníma ako ďalší de facto opravný prostriedok proti rozhodnutiam všeobecných súdov v súkromnoprávnych veciach. Autor v tomto príspevku analyzuje právnu úpravu prípustnosti ústavnej sťažnosti de lege lata, a to vo vzťahu ku kasačnému rozhodnutiu dovolacieho súdu, pričom poukazuje na rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj na stanoviská prezentované v rozhodovacej praxi Ústavného súdu Českej republiky. V závere sa autor pokúša vymedziť, za akých podmienok je prípustná ústavná sťažnosť proti kasačnému rozhodnutiu dovolacieho súdu.