I. Skutkový stav veci

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť sťažovateľky, doručenú ústavnému súdu 12. decembra 2022 v časti smerujúcej proti postupu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) a jeho rozsudku z 24. augusta 2022, sp. zn. 7 Cdo 108/2020. Sťažovateľka sa v ústavnej sťažnosti domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava SR“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej aj „Listina“), základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR a podľa čl. 38 ods. 1 Listiny, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“), základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a podľa čl. 11 Listiny a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dodatkový protokol“) postupom najvyššieho súdu a jeho rozsudkom. Navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť najvyššiemu súdu na ďalšie konanie. Súčasne žiada priznať finančné zadosťučinenie vo výške 20 000 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

2. Z ústavnej sťažnosti a vyžiadaného spisu Okresného súdu Nitra (ďalej aj „okresný súd“) pod sp. zn. 9 C 97/2009 vyplýva, že už v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 14 C 186/1993 sa pôvodní žalobcovia proti pôvodným žalovaným (jedným zo žalovaných bol právny predchodca sťažovateľky) domáhali určenia vlastníckeho práva k rovnakým nehnuteľnostiam a na základe rovnakých skutkových okolností ako v napadnutom konaní. Okresný súd najskôr rozsudkom z 5. októbra 1994 žalobu zamietol, tento rozsudok krajský súd uznesením zrušil a vrátil vec na nové konanie. Okresný súd v poradí druhým rozsudkom z 13. septembra 1995 žalobe vyhovel a určil vlastnícke právo žalobcov k sporným nehnuteľnostiam. Tento rozsudok potvrdil aj krajský súd rozsudkom z 2. apríla 1996, sp. zn. 14 Co 67/1996-131. Oba rozsudky následne zrušil najvyšší súd rozsudkom z 22. mája 1997, sp. zn. 2 Cdo 198/1996, a vec vrátil na ďalšie konanie na prvom stupni. Vo svojom rozsudku vyslovil právny názor, podľa ktorého žalobcovia nemohli v súlade s právom vydržať predmetné nehnuteľnosti, keďže poľnohospodárska pôda nebola spôsobilým predmetom vydržania pred 1. januárom 1992. Prvostupňové konanie bolo ďalej vedené na okresnom súde pod sp. zn. 14 C 110/1997. Žalobcovia vzali predmetný návrh späť a konanie bolo zastavené uznesením okresného súdu zo 6. marca 1998.

3. Žalobcovia podali opätovne žalobu s rovnakými skutkovými a právnymi dôvodmi 19. mája 1998, keďže medzičasom najvyšší súd v obdobnom spore o určenie vlastníckeho práva (rozsudok z 25. novembra 1997, sp. zn. 3 Cdo 193/1996) vyjadril úplne opačný právny názor, podľa ktorého je možné vydržanie vlastníckeho práva k akejkoľvek pôde, t. j. aj k poľnohospodárskej, vzhľadom na zrovnoprávnenie dovtedajších druhov vlastníctva a zakotvenie nedotknuteľnosti vlastníckeho práva k pôde. V tomto konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 9 C 163/1998 okresný súd v poradí prvým rozsudkom z 27. januára 1999 ich žalobe vyhovel. Odvolanie pôvodného žalovaného v 1. rade krajský súd odmietol uznesením z 28. februára 2005. Následne však najvyšší súd rozsudkom z 22. februára 2008, sp. zn. 5 Cdo 213/2007, uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci krajský súd uznesením z 31. marca 2009 rozsudok okresného súdu zrušil ako nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že nariadil vykonať rekonštrukciu spisu pod sp. zn. 14 C 110/1997, doplniť rekonštrukciu spisu pod sp. zn. 9 C 163/1998 a vypočuť strany sporu. Po vrátení veci okresnému súdu bolo toto konanie ďalej vedené pod sp. zn. 9 C 97/2009. Okresný súd v poradí druhým rozsudkom z 23. septembra 2010 žalobe opäť vyhovel. Tento rozsudok bol zrušený uznesením krajského súdu z 24. augusta 2011 pre nedostatočné dokazovanie. Po vrátení veci na ďalšie konanie rozhodol okresný súd v poradí tretím rozsudkom z 18. apríla 2017, sp. zn. 9 C 97/2009-941, tak, že žalobu zamietol, keďže, podľa jeho názoru,