Ústavné záruky osobnej slobody obmedzovanej väzbou (2.)

Ústavný súd SR každý rok popiera prax všeobecných súdov druhého stupňa, ktoré pri preskúmaní rozhodnutí prvostupňových súdov o väzbe vyslovujú spokojnosť so správnosťou a zákonnosťou týchto rozhodnutí bez toho, aby sa zaoberali tým najpodstatnejším - ústavnosťou rozhodnutí. Namiesto priznania právnej relevancie účelu základného práva na osobnú slobodu a jeho ochranu pri rozhodovaní o väzobných otázkach sa tak zohľadňujú záujmy orgánov činných v trestnom konaní.

Ochrana osobnej slobody podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa nestotožňuje s typmi väzby ustanovenými v právnom poriadku SR. Dohovorom sa zaručuje osobná sloboda v situáciách, ktoré charakterizuje plynutie času od začatia trestného stíhania a ďalšie relevantné faktory. Kvalitu ochrany podľa Dohovoru nemožno zovšeobecniť tak, že táto sa zaručuje pre konanie o ponechaní obvineného vo väzbe, ale nezaručuje sa pre opätovnú väzbu. Vzhľadom na to, že v oboch situáciách môže dôjsť k zhodnému právnemu účinku, sprísnená ochrana v rozsahu ustanovených podmienok sa zaručuje tak pri rozhodovaní o predĺžení väzby, ako aj pri rozhodovaní o opätovnom vzatí do väzby.

Ustanovením prvej vety čl. 17 ods. 1 Ústavy SR sa priznáva generálna ochrana osobnej slobody bez ohľadu na to, aký je dôvod obmedzenia osobnej slobody.

Účel tejto ústavnej záruky sa dosahuje ochranou osobnej slobody pred obmedzeniami. Na úpravu čl. 17 ods. 1 nadväzujú ďalšie ustanovenia čl. 17, ktorými sa špecifikujú podmienky, ktoré sa musia splniť, aby mohlo dôjsť k obmedzeniu osobnej slobody v súlade s ústavou.

K obmedzeniu osobnej slobody v súlade s čl. 17 ods. 2 Ústavy SR môže dôjsť jedine v prípade súčasného splnenia formálnej podmienky zákona a dvoch kumulatívne určených materiálnych podmienok.

Z ustanovenia prvej vety čl. 17 ods. 2 Ústavy SR nemožno vyvodiť, že obmedzenie osobnej slobody je konformné s ústavou vždy, keď sa dodrží formálna podmienka tak, že režim obmedzenia osobnej slobody sa určí zákonom.

Prvou materiálnou podmienkou legitimizujúcou obmedzenie osobnej slobody je dôvod výslovne predvídaný v právnom poriadku ako dôvod pre obmedzenie osobnej slobody. Druhou materiálnou podmienkou je uloženie obmedzenia osobnej slobody spôsobom, ktorý určí zákon. Podmienka zákona, ktorú ustanovuje čl. 17 ods. 2 aj čl. 17 ods. 5, má zásadne rozdielny význam.

V čl. 17 ods. 2 je podmienka zákona ustanovená pre fázu tvorby práva. V zákone musia byť určené podmienky, za akých možno človeka stíhať alebo pozbaviť slobody a tiež spôsob, akým ho možno stíhať alebo pozbaviť osobnej slobody. Obmedzovanie osobnej slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom ustanoveným zákonom je neústavné.

V čl. 17 ods. 5 je podmienka zákona ustanovená pre fázu aplikácie práva. Ústavou určený orgán štátu - súd - v konaní preskúmava, ako sú splnené zákonom ustanovené materiálne podmienky obmedzenia osobnej slobody konkrétnej osoby v konkrétnej veci.

K materiálnym podmienkam patria dôvody pre vzatie do väzby a pre ďalšie trv