27/2014
Ľudské práva a základné slobody pri rozhodovaní o väzbe
§ 2 ods. 7 Trestného poriadku
§ 72 ods. 2 Trestného poriadku, účinného do 1. februára 2009
Súd ako orgán rozhodujúci o osobnej slobode obvineného je garantom ľudských práv a slobôd z čoho mu vyplýva aj povinnosť umožniť obvinenému plnú realizáciu jeho ústavných a zákonných práv, vrátane práva na obhajobu. Z tejto pozície musí súd pristupovať aj k voľbe spôsobu konania o väzbe. Preto nemôže rozhodnúť o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na neverejnom zasadnutí v prípade, ak sa síce v žiadosti opakujú predchádzajúce dôvody uvádzané v skorších žiadostiach o prepustenie z väzby na slobodu, ale nová žiadosť obsahuje ďalšiu argumentáciu, ktorá nebola uplatnená v predchádzajúcich žiadostiach a ide o také nové skutočnosti, na ktoré treba obvineného vypočuť.
Uznesenie
Vyššieho vojenského súdu
, sp. zn. 2 Tos 2/2008
.Skutkový stav:
Vyšší vojenský súd
v konaní o sťažnosti obžalovaného podanej proti uzneseniu vojenského súdu prvého stupňa podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil uznesenie vojenského obvodového súdu v celom rozsahu a tomuto súdu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.Z odôvodnenia:
Vojenský obvodový súd v B. B. uznesením č. k. 3T 42/2007-554 z 20.2.2008 podľa