Do akej miery môže Ústavný súd SR chrániť ústavnosť bez návrhu? (1.)

Vydáno: 18 minút čítania

Praktická ochrana ústavnosti prináša podnety na zamyslenie, ktorým sa nebolo treba venovať v minulých desaťročiach, keď sa slovenská, československá aj socialistická veda štátneho práva oddávala argumentácii o neprípustnosti kontroly vôle ľudu prejavenej v parlamente, a preto o neprípustnosti zriadenia ústavného súdu. Doba vnucuje svoje riešenia a naznačuje, že niektoré koncepcie procesných postupov na ochranu ústavnosti začlenené do právneho poriadku nie sú dosť uvážené a iné, že sú prežité. Mnohé také podnety provokuje Ústavný súd vlastnou činnosťou. Často ako nevyhnutnosť nasledujúcu po zistení, že ústavný súd pri ochrane ústavnosti nemôže postupovať identicky so všeobecnými súdmi, a nemôže uplatňovať iba také procesné prostriedky, aké uplatňujú všeobecné súdy.

K štandardnému (konzervatívnemu) právnemu mysleniu patrí predstava o viazanosti súdu návrhom "ako ryba k vode". M. Jankovská1) v Justičnej revue podrobila Ústavný súd SR (ďalej aj "Ústavný súd") tvrdej kritike za vedenie konania a rozhodnutie vo veci súladu právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa s Ústavou SR (ďalej aj "Ústava"). Kľúč ku kritike našla v postupe, ktorý Ústavný súd uplatnil z vlastnej iniciatívy, bez ohľadu na prejavy vôle navrhovateľa. Jej kritika bola opodstatnená v tom zmysle, že Ústavný súd rozhodol v rozpore s úniovým právom a narušil právnu ochranu spotrebiteľov na Slovensku, čo pravdepodobne nezostane bez následkov zo strany orgánov EÚ voči SR. No išlo o kritiku s Achillovou pätou v procesnom práve. Ochrana ústavnosti sa od rozhodovania sporov o právo pred všeobecnými súdmi čoraz viac odlišuje, napr. vo viazanosti návrhom. Teória ústavného procesného práva musí rozlišovať dva rôzne typy situácií začatia konania bez návrhu. V prvom type Ústavný súd nevedie konanie sám od seba, bez návrhu, ale po podaní návrhu sa podieľa na vymedzovaní predmetu konania tak, aby sa návrhom nezmenil účel ústavnej úpravy. V druhom type situácií Ústavný súd vedie konanie bez návrhu, sám od seba na základe vlastného poznania.
 
Pramene konania bez návrhu
Konanie bez návrhu je spôsob ochrany ústavnosti, v ktorom Ústavný súd v

Související dokumenty

Súvisiace články

Do akej miery môže Ústavný súd SR chrániť ústavnosť bez návrhu? (2.)
Ústavnoprávne požiadavky prípustnosti obmedzenia práva na informácie držané štátom
Rozhodovanie Ústavného súdu SR o možnosti väzobného stíhania sudcov
Elektronické údaje o polohe osoby z pohľadu GDPR
Quis custodem custodiet - bumerang slovenského ústavného práva (Časť prvá)
Obnova konania pred ústavným súdom (1.)
Neústavné ústavné zákony a ochrana ústavnosti SR. Časť druhá: Koncepcia Ústavného súdu SR
Podiel prezidenta SR na ustanovovaní sudcov Ústavného súdu SR
Kontrola poverenej vlády bez dôvery zo strany ústavného súdu
P. Bourdieu na ústavnom súde alebo môžu sa poslanci NR SR stávať sudcami ústavného súdu?
Postavenie ústavného súdu pri ochrane ekonomických aspektov ústavného práva
Hlasovanie sudcov ústavného súdu a význam odlišných stanovísk
Test proporcionality a ústavný súd: vzostupy a pády
Suverenita státu včera a dnes - k dynamice pojmu a hermeneutickým posunům v jeho chápání
Vzťah slobody, bezpečnosti a právneho štátu
Ústavné zvyklosti – kritika, kontext, reflexie
Limity výkonu ústavodarnej moci v Slovenskej republike (habilitačná prednáška)
Súbeh disciplinárneho konania a trestného konania proti sudcovi
Ľudské práva, slobody a hranice ich limitácie v čase pandémie - Uplatňovanie racionálnych predpokladov pri obmedzovaní ľudských práv a slobôd

Súvisiace predpisy

Zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov
Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.