Do akej miery môže Ústavný súd SR chrániť ústavnosť bez návrhu? (1.)

Praktická ochrana ústavnosti prináša podnety na zamyslenie, ktorým sa nebolo treba venovať v minulých desaťročiach, keď sa slovenská, československá aj socialistická veda štátneho práva oddávala argumentácii o neprípustnosti kontroly vôle ľudu prejavenej v parlamente, a preto o neprípustnosti zriadenia ústavného súdu. Doba vnucuje svoje riešenia a naznačuje, že niektoré koncepcie procesných postupov na ochranu ústavnosti začlenené do právneho poriadku nie sú dosť uvážené a iné, že sú prežité. Mnohé také podnety provokuje Ústavný súd vlastnou činnosťou. Často ako nevyhnutnosť nasledujúcu po zistení, že ústavný súd pri ochrane ústavnosti nemôže postupovať identicky so všeobecnými súdmi, a nemôže uplatňovať iba také procesné prostriedky, aké uplatňujú všeobecné súdy.

K štandardnému (konzervatívnemu) právnemu mysleniu patrí predstava o viazanosti súdu návrhom "ako ryba k vode". M. Jankovská¹⁾ v Justičnej revue podrobila Ústavný súd SR (ďalej aj "Ústavný súd") tvrdej kritike za vedenie konania a rozhodnutie vo veci súladu právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa s Ústavou SR (ďalej aj "Ústava"). Kľúč ku kritike našla v postupe, ktorý Ústavný súd uplatnil z vlastnej iniciatívy, bez ohľadu na prejavy vôle navrhovateľa. Jej kritika bola opodstatnená v tom zmysle, že Ústavný súd rozhodol v rozpore s úniovým právom a narušil právnu ochranu spotrebiteľov na Slovensku, čo pravdepodobne nezostane bez následkov zo strany orgánov EÚ voči SR. No išlo o kritiku s Achillovou pätou v procesnom práve. Ochrana ústavnosti sa od rozhodovania sporov o právo pred všeobecnými súdmi čoraz viac odlišuje, napr. vo viazanosti návrhom. Teória ústavného procesného práva musí rozlišovať dva rôzne typy situácií začatia konania bez návrhu. V prvom type Ústavný súd nevedie konanie sám od seba, bez návrhu, ale po podaní návrhu sa podieľa na vymedzovaní predmetu konania tak, aby sa návrhom nezmenil účel ústavnej úpravy. V druhom type situácií Ústavný súd vedie konanie bez návrhu, sám od seba na základe vlastného poznania.

Pramene konania bez návrhu

Konanie bez návrhu je spôsob ochrany ústavnosti, v ktorom Ústavný súd v