MATUŠKA, P.: Postavenie ústavného súdu pri ochrane ekonomických aspektov ústavného práva.1) Právny obzor, 108, 2025, č. 4, s. 382 - 399.
https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2025.4.05
The Role of the Constitutional Court in Safeguarding the Economic Aspects of Constitutional Law.
The aim ofthis article is to initiate a debate on the potential constitutional limits concerning the economic aspects of constitutional law in Slovakia. The first section analyzes the so-called economic dimensions of constitutional norms in Slovakia, with particular focus on the Constitutional Act on Budgetary Responsibility and Article 55a, which significantly expanded constitutional provisions. The second section examines recent case law of the German Constitutional Court, specifically its recognition of "mtergenerational responsibility" and the "enhanced version of proportionality test" as established in the Klimaschutz and Debt brake decision. The third section explores relevant case law of the Slovak Constitutional Court, particularly its rulings on the so-called family package and the recent decision on the state budget. These decisions illustrate how the Slovak Constitutional Court interprets its role concerning the economic aspects of constitutional norms. Finally, the article advances the hypothesis that the Slovak Constitutional Court adopts a relatively restrictive approach in this regard and argues that there is room to strengthen its position in alignment with the normative text of constitutional provisions. Moreover, it highlights the German Constitutional Court's distinct approach in the context of climate action and fiscal constraints and considers its potential applicability to Slovak constitutional law.
Key words: debt brake, constitutional court, intergenerational solidarity, state budget, financial aspects of the constitution
Úvod
Ekonomické otázky historicky stáli na okraji záujmu ústavného práva, avšak nedávny vývoj nielen v spoločnosti, ale aj v judikatúre ústavných súdov podčiarkuje nevyhnutnosť revidovať do určitej miery tento postoj. Potreba revidovania prístupu je nutná v konečnom dôsledku aj z titulu reflektovania zmien v samotnom ústavnom texte. V podmienkach Slovenskej republiky ide najmä o prijatie ústavného
zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti a novelizáciu
ústavy o
článok 55a. Na účely tohto článku budeme používať termín "ekonomické aspekty ústavných noriem", pod ktorým rozumieme najmä už uvedené ustanovenia ekonomického charakteru.
Slovenská republika nie je jediná, ktorá v nedávnej minulosti posilnila ekonomické aspekty až na úroveň ústavnej normy.
2)
Väčšina doplnení ústavných textov v iných krajinách má rôznu podobu, avšak cieľom je stanoviť určité mantinely v oblasti verejných financií.
3)
Tento článok má dva primárne ciele. Prvým cieľom je poukázať na relevantnú judikatúru nemeckého a slovenského ústavného súdu a poukázať na ich rozdielny prístup, resp. vnímanie svojej pozície v prípade aplikácie tzv. ekonomických noriem ústavného práva. Druhou motiváciou je vyvolať širšiu polemiku v odbornej verejnosti v súvislosti s tzv. ekonomickými aspektmi slovenských ústavných noriem, pretože ide o špecifickú oblasť ústavného práva, pri ktorej bude nutné aplikovať unikátny prístup zo strany ústavného súdu. V prvej časti sa zameriame na vymedzenie toho, čo považujeme za najdôležitejšie ekonomické ústavnoprávne normy v slovenskom ústavnom práve. V druhej časti sa zameriame na rozhodnutia nemeckého ústavného súdu v súvislosti s tzv. dlhovou brzdou a klimatickým rozhodnutím, pretože odzrkadľujú špecifický prístup ústavných súdov pri ekonomických aspektoch ústavných noriem. V tretej časti sa zameriame na judikatúru ústavného súdu v rozhodnutiach o tzv. rodinnom balíčku a štátnom rozpočte a poukážeme na reštriktívne vnímanie ústavného súdu na svoju úlohu pri aplikácii ustanovení ekonomických ústavnoprávnych noriem. V poslednej časti článok vyslovuje hypotézu, či by bolo možné aplikovať analogické princípy v podmienkach slovenského ústavného práva, ako to deklaroval vo svojej judikatúre nemecký ústavný súd.
1. Ekonomický aspekt ústavných noriem
"Zatiaľ čo záväzok tohto druhu obmedzuje demokratickú voľnosť v súčasnosti, zaručuje túto voľnosť pre budúcnosť."
4)
"Ako už bolo uvedené, nie je úlohou ústavného súdu vykonávať kontrolu nad inými zložkami moci vo vzťahu k napĺňaniu či sledovaniu hodnôt podľa
čl. 55a ústavy, ale presvedčiť sa, že relevantné informácie vo vzťahu k
ústavou chráneným hodnotám v rámci legislatívneho procesu vstúpili do hry."
5)
Slovenská
ústava sa rozsahom zaraďuje medzi priemerne dlhé
ústavy.
6)
Cieľom
ústavy, ako základného zákona štátu, je definovať formu vlády, rozdelenie moci a nastaviť základné právne fungovanie štátu. Napriek prevažujúcim "právnym" aspektom
ústavy je možné hovoriť aj o existencii jej "ekonomickej" stránky, lebo obsahuje ustanovenia, ktoré regulujú ekonomický systém ako taký.
7)
Ako príklad je možné uviesť
čl. 55, ktorý definuje ekonomiku ako založenú na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky, resp.
čl. 58, ktorý stanovuje, že
"finančné hospodárenie Slovenskej republiky sa spravuje jej štátnym rozpočtom. Štátny rozpočet sa prijíma zákonom."
Pod ekonomickým aspektom ústavným noriem rozumieme na účely tohto článku ustanovenia
ústavy, resp. ústavných zákonov, ktoré majú ekonomický charakter a zameriavajú sa na fungovanie ekonomiky Slovenskej republiky. Schválené znenie
Ústavy SR v roku 1992 obsahovalo signifikantne menej ustanovení, ktoré by mohli spadať do vyššie uvedenej kategórie. Ekonomické aspekty ústavodarca sústredil najmä v časti v tretej hlave a prvom oddiele. t. j.
čl. 55 až 59. Postupom času a najmä pod vplyvom vývoja ekonomických a vonkajších okolností ústavodarca reflektoval vyššiu potrebu inkorporácie aj ekonomických aspektov do systému ústavného práva. Na účely tohto článku je kľúčový najmä ústavný
zákon č. 493/2011 o rozpočtovej 
