JUDr. Peter Matuška, PhD., LL.M.

Štúdia analyzuje rozhodnutie SDEÚ C-181/23, Commission v. Malta, ohľadom tzv. "zlatých pasov". V prvej časti poukazuje na kľúčovú rolu SDEÚ pri interpretácii občianstva Európskej únie. Následne analyzuje rozhodnutie o tzv. zlatých pasoch, ktorým SDEÚ konštatoval nesúlad maltskej legislatívy udeľovania občianstva na základe finančných transakcií s právom EÚ. Záver sa zameriava na analýzu možných dosahov predmetného rozhodnutia na slovenský právny poriadok.

Úvod Ekonomické otázky historicky stáli na okraji záujmu ústavného práva, avšak nedávny vývoj nielen v spoločnosti, ale aj v judikatúre ústavných súdov podčiarkuje nevyhnutnosť revidovať do určitej miery tento postoj....

Cieľom tohto článku je poukázať na právne aspekty vystúpenia štátu z medzinárodnej organizácie. V prvej časti sa zameriavame na definíciu medzinárodnej organizácie a jej znaky. V druhej časti a tretej časti analyzujeme nedávne prípady, keď Slovenská republika vystúpila z medzinárodných organizácií a to konkrétne Medzinárodnej investičnej banky a Medzinárodnej banky pre hospodársku spoluprácu. V záverečnej časti článok analyzuje špecifické právne a finančné aspekty súvisiace s vystúpením štátu z medzinárodnej organizácie.

Cieľom tohto článku je poukázať na inštitút unbundlingu v európskej legislatíve a jeho vývoj. V prvej časti vysvetľujeme dôvody vytvorenia konceptu unbundlingu v EÚ a jeho jednotlivé aspekty. V druhej časti prostredníctvom rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie a holandského najvyššieho súdu vo veci Essent poukážeme na základné princípy unbundlingu. V poslednej časti príspevku analyzujeme súčasný právny rámec unbundlingu a jeho budúci vývoj.

Cieľom tohto článku je analyzovať medzinárodné sankcie v prostredí Európskej únie a Slovenskej republiky. V prvej časti príspevok vysvetľuje praktické fungovanie a podstatu sankcií. V druhej časti analyzuje zákon č. 289/2016 Z. z. a poukazuje na jeho ťažkú aplikovateľnosť v praxi. V poslednej časti článok rozoberá nariadenie 2271/96 Európskej únie, ktorého cieľom je posilnenie autonómnej politiky EÚ a prvé rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, súvisiace s aplikáciou tzv. blokovacieho nariadenia. Rozhodnutie vo veci Melli výrazným spôsobom ovplyvní fungovanie európskych spoločností v prípade ich hospodárskych kontaktov s krajinami, na ktoré boli uvalené sankcie.

Cieľom tejto štúdie je analyzovať rozhodnutie vo veci Weiss a jeho možný dosah na fungovanie práva Európskej únie. V prvej časti vysvetlíme fungovanie programu PSPP a jeho ekonomické dosahy. V druhej časti poukážeme na rozdielny prístup zo strany SDEÚ a Karslruhe k jeho vytvoreniu a fungovaniu.V poslednej časti poukazujeme na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a analyzujeme, či možno očakávať podobné rozhodnutie aj od slovenských súdov. The study analyses the Weiss decision and its possible impact on the functioning of European Union law. In the first part, we will explain the functioning of the PSPP program and its economic impacts. In the second part, we point out the different approach of the CJEU and Karslruhe to its creation and functioning. In the last part, we explain the case law of the Constitutional Court of the Slovak Republic and analyse whether it is possible to expect a similar decision from the Slovak courts. 1)

Článok v prvej časti vysvetľuje historický vývoj preverovania investícií a motívy, ktoré viedli k vytvoreniu mechanizmu preverovania investícií.V druhej časti analyzuje špecifické charakteristiky Nariadenia 2019/452 a najmä jeho komplikované aplikovanie v praxi. V poslednej časti článok kriticky analyzuje novelu zákona č. 45/2011, ktorou sa do slovenského právneho poriadku narýchlo a bez širšej diskusie vložili určité prvky preverovania investícií. The article in the first part explains the historical development of investment screening and the motives that led to the creation of the investment screening mechanism. In the second part article analyses distinct aspects of Regulation 2019/452, especially its complicated application in practice. In the last part, the article critically analysed the amendment to Act No. 45/2011, which quickly and without a wider discussion implemented certain elements of investment screening into the Slovak legal system.

Štúdia analyzuje na Slovensku pomerne často opomínanú problematiku bilaterálnych investičných zmlúv. V súčasnosti sa nachádzajú členské štáty, investori a aj samotné súdne inštitúcie v mimoriadne špecifickom období, keď sú pozície členských štátov a Európskej komisie diametrálne odlišné od rozhodnutí arbitrážnych tribunálov. Toto odlišné vnímanie a interpretácia jednotlivých rozhodnutí spôsobuje nielen dvojkoľajnosť v právnom zmysle, ale najmä sa zvyšuje právna neistota pre členské štáty a samotných investorov.