Sankčný mechanizmus v systéme práva Európskej únie

JUDr. Peter Matuška PhD., LL.M.

Vydáno: 22. 10. 2022 44 minút čítania

Cieľom tohto článku je analyzovať medzinárodné sankcie v prostredí Európskej únie a Slovenskej republiky. V prvej časti príspevok vysvetľuje praktické fungovanie a podstatu sankcií. V druhej časti analyzuje zákon č. 289/2016 Z. z. a poukazuje na jeho ťažkú aplikovateľnosť v praxi. V poslednej časti článok rozoberá nariadenie 2271/96 Európskej únie, ktorého cieľom je posilnenie autonómnej politiky EÚ a prvé rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, súvisiace s aplikáciou tzv. blokovacieho nariadenia. Rozhodnutie vo veci Melli výrazným spôsobom ovplyvní fungovanie európskych spoločností v prípade ich hospodárskych kontaktov s krajinami, na ktoré boli uvalené sankcie.

The article analyses international sanctions within the context of the European Union and the Slovak Republic. The first part of the article describes the practical functioning and use of sanctions. The second part analyses Slovak Act no. 289/2016 and explains its difficult applicability in practice. In the last part we discuss Regulation 2271/96 of the European Union, which goal is strengthening EU autonomous policy and the decision of the Court of Justice of the European Union related to the so-called blocking regulation. The Melli decision will have a significant impact on the functioning of European entities in the event of their economic contacts with sanctioned countries.

MATUŠKA, P.: Sankčný mechanizmus v systéme práva Európskej únie; Justičná revue, 74, 2022, č. 8-9, s. 901 – 916.

Kľúčové slová: medzinárodné sankcie, aplikovanie sankcií, Európska únia.

Key words: international sanctions, application of sanctions, European union.

Právne predpisy/legislation: Zákon č. 466/2007 Z. z. o ochrane pred uplatňovaním exteritoriálnych účinkov právnych predpisov tretích krajín; Zákon č. 289/2016 Z. z.o vykonávaní medzinárodných sankcií a o doplnení zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách; Nariadenie Rady (ES) č. 2271/96 z 22. novembra 1996 o ochrane pred účinkami uplatňovania právnych predpisov prijatých treťou krajinou mimo jej územia a pred účinkami opatrení na nich založených alebo z nich vyplývajúcich, Official Journal L 309, 29/11/1996.

Úvod

Vtrhnutie ruských vojsk na územie Ukrajiny vo februári 2022 viedlo k bezprecedentnému nárastu prijatých sankcií na úrovni Európskej únie (ďalej aj "Únia") voči Ruskej federácii. V krátkom čase boli prijaté viaceré balíčky sankcií a v júni 2022 sme hovorili už o tzv. šiestom sankčnom balíčku. ¹⁾ Prijatie nových sankcií iba podčiarklo ich nezastupiteľnú úlohu v medzinárod nom systéme a zvýraznilo potrebu zvýšenej pozornosti smerom k fungovaniu sankcií. Aktuálna situácia odhalila, že Slovenská republika má značné rezervy v tejto oblasti a to nielen po legislatívnej stránke, ale aj po stránke právno-analytickej. Článok objasňuje právnu reguláciu medzinárodných sankcií z pohľadu Slovenskej republiky a členstva v Európskej únii.

Medzinárodné sankcie sa stali imanentnou súčasťou právneho poriadku a to nielen na medzinárodnej, ale aj na úrovni jednotlivých štátov. ²⁾ V posledných desaťročiach sa zvyšuje počet sankcií,avšak na ich efektivitu nie sú jednoznačné názory. ³⁾ Ekonomické sankcie sú v princípe politický nástroj, ktorého cieľom je zmeniť správanie sa druhej strany. ⁴⁾ Právny režim aplikovania sankcií podlieha podobne ako iné odvetvia neustálemu vývoju a zmenám. Historicky sa aplikovali sankcie tzv. celoplošného charakteru, ako napr. uvalenie sankčného režimu na vládnuci režim Saddáma Husajna v Iraku. Následkom prijatia týchto sankcií bolo významné utrpenie civilného obyvateľstva, ⁵⁾ avšak v tejto súvislosti prišlo k určitej reforme a konsenzu, ⁶⁾ že celoplošné, resp.nediskriminačné sankcie majú výrazný dosah na civilné obyvateľstvo a nedosahujú požadované ciele. ⁷⁾

V súčasnosti sa používajú tzv. targeted sanction, t. j. cielené sankcie na jednotlivých predstaviteľov štátu alebo na osoby profitujúce z nelegálnej činnosti, vďaka čomu by mal byť dosah na civilné obyvateľstvo čo najmiernejší. Európska únia predstavuje kľúčového hráča v systéme medzinárodných sankciía to nielen prostredníctvom ich aplikácie, ale aj vďaka prijatiu tzv. blokovacieho nariadenia 2271/96. Snaha o nezávislejšiu sankčnú politiku prostredníctvom tejto legislatívy sa prvýkrát dostala pred Súdny dvor Európskej únie ("SDEÚ") v decembri roku 2021. SDEÚ využil túto možnosť pre zadefinovanie základných aspektov aplikácie tohto nariadenia v praxi, čo bude mať v konečnom dôsledku priamy dosah aj na slovenské subjekty.

I Medzinárodné sankcie

V posledných dekádach ⁸⁾ sa medzinárodné sankcie zaradili medzi najpoužívanejšie spôsoby, prostredníctvom ktorých štáty alebo medzinárodné organizácie vplývajú na iné štáty, vojenské skupiny ⁹⁾ alebo jednotlivcov.Slovenská republika ako člen OSN a EÚ uplatňuje schvá lené sankcie v rámci právnych režimov OSN a EÚ. V prípade OSN hovorímeo sankciách Bezpečnostnej rady OSN, ktoré sú pre Slovensko záväzné nielen z titulu členstva v OSN, ale aj pre ich všeobecnú záväznosť, ktorú im priznáva medzinárodné právo. ¹⁰⁾

V EÚ ide o mechanizmus, kedy Rada EÚ ukladá tieto reštriktívneopatrenia v rámci Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Rada najskôr prijme rozhodnutie podľa článku 29 Zmluvy o Európskej únii. Opatrenia predpokladané v uvedenom rozhodnutí Rady sa vykonávajú buď na úrovni EÚ (prostredníctvom nariadenia), alebo na vnútroštátnej úrovni. Jednotlivé opatrenia ako napríklad zbrojné embargo alebo cestovné obmedzenia implementujú priamo členské štáty. Ďalšie opatrenia, ako je zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov, sa vykonávajú prostredníctvom nariadenia prijatého Radou na základe spoločného návrhu Komisie a Vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v zmysle článku 215 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. EÚ prijíma sankcie (reštriktívne opatrenia) buď ako vlastné opatrenia EÚ (t. j. autonómne sankcie), alebo s cieľom vykonať uznesenia Bezpečnostnej Rady OSN.

Špecifickou kategóriou sú sankcie prijaté pre porušovanie ľudských práv.Pre tento typ sankcií vytvorila EÚ v decembri 2020 "Globálny sankčný režim EÚ pre oblasť ľudských práv." ¹¹⁾ Špecifikom tohto právneho mechanizmu je odklon od geografického prístupu, ktorý charakterizoval predchádzajúce obdobie smerom k tzv. tematickému prístupu, t. j. v tomto prípade ide o porušovanie ľudských práv na univerzálnej úrovni. Inšpiráciou pre EÚ ¹²⁾ bola novelizácia tzv. Magnitského zákona ¹³⁾ z roku 2016, ktorou Spojené štáty americké vytvorili "Global Magnitsky Human Rights Accountability Act".

Do tretej kategórie možno zaradiť tzv. unilaterálne sankcie, ktoré prijíma jedno