Článok v prvej časti vysvetľuje historický vývoj preverovania investícií a motívy, ktoré viedli k vytvoreniu mechanizmu preverovania investícií.V druhej časti analyzuje špecifické charakteristiky Nariadenia 2019/452 a najmä jeho komplikované aplikovanie v praxi. V poslednej časti článok kriticky analyzuje novelu zákona č. 45/2011, ktorou sa do slovenského právneho poriadku narýchlo a bez širšej diskusie vložili určité prvky preverovania investícií.
The article in the first part explains the historical development of investment screening and the motives that led to the creation of the investment screening mechanism. In the second part article analyses distinct aspects of Regulation 2019/452, especially its complicated application in practice. In the last part, the article critically analysed the amendment to Act No. 45/2011, which quickly and without a wider discussion implemented certain elements of investment screening into the Slovak legal system.
MATUŠKA, P.: Slovensko a preverovanie investícií;Justičná revue, 73, 2021, č. 8-9, s. 948-962.
Úvod
Slovné spojenie "preverovanie investícií"(ang. "investment screening") sa v poslednom čase na Slovensku často skloňuje nielen medzi odbornou, ale aj laickou verejnosťou. Súvisí to najmä so zvýšenou legislatívnou aktivitou Európskej únie (ďalej aj "Únia" alebo "EÚ") v tejto oblasti. Slovensko je, bohužiaľ, v tejto oblasti značne pozadu a snaží sa naskočiť na vlak, ktorý je už veľmi ďaleko. V článku sa zameriame na vysvetlenie toho, ako preverovanie investícií funguje v iných krajinách a aký ma význam prijatie regulačného rámca na úrovni Európskej únie. Na Slovensku sa v súčasnosti pripravuje legislatíva, ktorá sa snaží inšpirovať zahraničím, avšak až prax ukáže, či bude aplikácia legislatívnych ustanovení na podobnej úrovni.
1)
I Začiatky preverovania investícií
Od januára 2011 do septembra 2019 najmenej 13 krajín predstavilo nový regulačný rámec preverovania investícií.
2)
K tomuto treba pripočítať najmenej 45 zmien v už existujúcich systémoch, ktoré boli prijaté v 15-tich krajinách.
3)
Medzi prvými štátmi, ktoré systematicky a legislatívne upravovali preverovanie investícií, boli USA,
4)
kde už od roku 1975 funguje
"Committee on Foreign Investment in the United Stares"
(ďalej ako "CFIUS").
5)
Kompetencie CFIUS sa pravidelne menia, naposledy sa menili v roku 2018 v súvislosti s nárastom čínskych investícií.
6)
Dôkazom zmeny fungovania svetovej ekonomiky je, že zatiaľ čo v roku 1975 bola motivácia preverovania investícií vyvolaná obavami z investícií krajín OPEC,
7)
tak v roku 1988 už bola motiváciou na posilnenie CFIUS
8)
obava z japonských investícií
9)
a dnes sú to už investície z Číny. Toto potvrdzuje prijatie
"Foreign Investment Risk Review Modernization Act,"
v r. 2018, ktorý rozšíril okruh preverovaných investícií o tzv.
noncontroling investment
, inými slovami, napr. investície do portfólia spoločností.Špecifickým znakom americkej legislatívyje aj to, že okrem iného posudzuje aj
"... dopad na zamestnanosť ľudí, ktorých vedomosti a schopnosti sú kritické pre národnú bezpečnosť, vrátane pokračovania výroby v USA...".
10)
Rozhodnutie o odmietnutí udelenia povolenia na vykonanie investície má iba prezident, ktorý tak môže rozhodnúť v prípade, že existujú dôveryhodné dôkazy a americká legislatíva neumožňuje ochranu záujmov krajiny. Pre ilustráciu fungovania preverovania investícií v USA možno uviesť štatistiku, že iba v roku 2017 sa preverovalo takmer 240 transakcií, avšak od vzniku komisie bolo blokovaných iba 5 investícií.
11)
V súvislosti s faktom, že nová legislatíva, súvisiaca s preverovaním investícií v USA a v Európskej únii, je do značnej miery vyvolaná investičnou aktivitou Číny,
12)
treba uviesť, že Čína prijala v roku 2018 tzv. "
Foreign Investment Law of China"
, ktorý nahradil predchádzajúcu právnu úpravu.
13)
V súčasnej podobe tento čínsky zákon neobsahuje implementujúce pravidlá na preverovanie národnej bezpečnosti
14)
a preto sa očakáva jeho ďalšie doplnenie.
15)
Na tomto mieste je potrebné ešte doplniť, že Čína uplatňuje viaceré formy opatrení, ktorých cieľom je obmedzenie priamych zahraničných investícií v Číne. Európska obchodná komora zosumarizovala základné črty reštrikcií:-
zahraničné spoločnosti, ktoré chcú pôsobiť v Číne, sú nútené prevádzať technológie čínskym spoločnostiam výmenou za prístup na trh;
-
na zahraničné spoločnosti sa vzťahujú obmedzenia pre obstarávania vyhlásené vládou;
-
zahraničné spoločnosti musia konkurovať čínskym domácim spoločnostiam, ktoré prijímajú dotácie od štátu, vrátane pôžičiek na nekomerčné účely a nepresadzovanie environmentálnych predpisov;
-
prístupdo mnohých sektorov je pre zahraničné spoločnosti obmedzený alebo nemožný.
16)
Čína v súčasnosti vníma koncept národnej bezpečnosti ako tzv. "celkovú národnú bezpečnosť," ktorá pozostáva z 11-tich typov, a to konkrétne v oblastiach politiky, územnej celistvosti, vojenskej, ekonomickej, kultúrnej, spoločenskej, vedeckej a technologickej, informačnej, ekologickej, jadrovej a prírodných zdrojov.
17)
II Nariadenie 2019/452
Európska únia získala výlučnú právomoc v oblasti spoločnej obchodnej politiky prijatím Lisabonskej zmluvy v roku 2009, avšak legislatívu v oblasti preverovania investícií sa podarilo prijať až o desať rokov neskôr, konkrétne v marci 2019. Prvotné iniciatívy o prijatie legislatívy na preverovanie investícií na úrovni EÚ predstavili komisári Tajani a Barnier už v roku 2011.
18)
V tomto dokumente sa spomína americký systém preverovania investíciíako model, ktorým by sa mala EÚ inšpirovať. Počas funkčného obdobia Junckerovej Komisie sa potreba preverovania investícií z krajín mimo EÚ pretavila do prípravy konkrétnej legislatívnej podoby.
19)
Potreba preverovania investícií sa dostala do širšieho povedomia odbornej aj laickej verejnosti v rámci EÚ vďaka prípadom, akým je napr. Kuka,
20)
čo viedlo Nemecko, Francúzsko a Taliansku k silnému lobingu pre prijatie celoeurópskej legislatívy.
21)
Výsledkom snahy o vytvorenie určitého základného rámca pre preverovanie investícii je Nariadenie Európsk