Trust, fiducia a slovenské právo (časť I)

Despite the fact that trusts are a product of , the existence of fiduciary institutions in several civil-law jurisdictions, the making of European trust law and the rules on trust funds in the Czech Draft Civil Code raise the question as to whether it is possible and suitable to introduce a similar fiduciary institution in Slovak law, as well. Having analyzed the rules on fiduciary institutions applicable in selected countries, the European academic projects in this field and the relevant provisions of the Czech Draft Civil Code, the author to the conclusion that it is possible, but not necessary to introduce a fiduciary institution in Slovak law and that it would be sufficient to adopt comprehensive rules on administration of property of another.

Problematika trustu a iných fiduciárnych inštitútov vo všeobecnosti je v našich podmienkach ešte stále do určitej miery novinkou, hoci najmä v českej odbornej literatúre sa jej venuje v ostatných rokoch čoraz väčšia pozornosť.¹⁾ To nepochybne súvisí aj s tým, že vládny návrh českého Občianskeho zákonníka²⁾ (ďalej len "návrh českého OZ") obsahuje právnu úpravu zvereneckého fondu, pre ktorú poslúžil ako inšpirácia quebecký trust.

Podstata fiduciárnych inštitútov spočíva v tom, že zriaďovateľ takéhoto inštitútu (), ktorý sa označuje aj ako fiduciant, zverí majetok správcovi (), ktorý sa označuje aj ako fiduciár a na ktorého spravidla prevedie aj vlastnícke právo na tento majetok, aby ho spravoval v prospech tretej osoby, ktorá sa označuje ako beneficient alebo oprávnený (), alebo na dosiahnutie stanoveného cieľa.³⁾ Treba podotknúť, že fiduciárne vzťahy () v širšom zmysle zahŕňajú v rôzne právne vzťahy založené na dôvere účastníkov tohto vzťahu, napríklad vzťah pacienta a lekára.⁴⁾ Na účely tohto príspevku sú však fiduciárne inštitúty vymedzené v užšom zmysle a zahŕňajú iba fiduciárne vzťahy týkajúce sa správy cudzieho majetku.

Medzi takto koncipované fiduciárne inštitúty možno zaradiť predovšetkým trust ako produkt a fiduciu a jej rôzne obmeny v právnych poriadkoch kontinentálneho práva. Zatiaľ čo trust ako najúplnejší fiduciárny inštitút za stáročia svojho uplatňovania nadobudol formu tradičného inštitútu , v kontinentálnom práve sú fiduciárne inštitúty stále skôr legislatívnou výnimkou a novinkou. Trust je však inštitútom, ktorý sa relatívne rýchlo podarilo recipovať v kontinentálnom práve, a teda potvrdzuje tézu o možnosti "transplantácie" právnych inštitútov v cudzom prostredí.⁵⁾ Treba poznamenať, že trust je inštitútom, ktorý sa vyskytuje takmer vo všetkých zmiešaných právnych systémoch, medzi ktoré patrí napríklad škótske právo, juhoafrické právo, právo Louisiany, quebecké právo a právne poriadky mnohých niekdajších britských kolónií.⁶⁾

Pokiaľ ide o kontinentálne právo, už v rímskom práve sa vytvoril inštitút fideikomisu (), ktorý spočíval v tom, že poručiteľ poveril svojho dediča ako fiduciára, aby previedol dedičstvo na fideikomisára. Fideikomis teda umožňoval iba nakladanie s majetkom pre prípad smrti, a nie Hoci sa v rímskom práve vyskytovala aj fiducia ako záväzkový inštitút , a to jednak na účely správy cudzieho majetku a jednak fiducia cum creditore ako zabezpečovací inštitút, táto nemala na kontinentálne právo až do 19. storočia významný vplyv.⁷⁾ Vzhľadom na pandektistické delenie súkromného práva a prísne odčlenenie vecných práv od záväzkových práv sa trust v pravom zmysle slova v kontinentálnom práve nevytvoril,⁸⁾ hoci prvky trustového práva boli a sú prítomné aj v právnych poriadkoch založených na rímskom práve.⁹⁾ R