Preskúmanie rozhodnutí daňových

V konaní a rozhodovaní daňových orgánov o právach a povinnostiach daňových subjektov je nevyhnutné zabezpečiť zákonnú ochranu práv a povinností. Tieto práva a povinnosti realizuje sústava orgánov, ktorú na to oprávňuje platná legislatíva. V súčasnej štruktúre orgánov verejnej správy, predovšetkým v oblasti výkonu samosprávy, je daňovým orgánom v zákonom vymedzenom rozsahu aj obec, čo v niektorých prípadoch, a to predovšetkým malých obcí, spôsobuje značné problémy. Predovšetkým malé obce nedisponujú organizačnými, odbornými a ani ďalšími predpokladmi na to, aby bez problémov zvládali relatívne náročné úlohy kladené na obce platnou legislatívou z titulu postavenia obce ako daňového orgánu.

Zákonodarca podľa ustanovenia § 1 a zákona č. 511/1992 Zb. o Správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov za správcu a to daňový úrad, obec a colný úrad podľa osobitného zákona.

Okrem uvedených daňových orgánov môže za určitých zákonom ustanovených okolností ako prvostupňový orgán rozhodovať aj Daňové riaditeľstvo SR a Colné riaditeľstvo SR.

Pri samotnom rozhodovaní daňových orgánov môže dochádzať tak k hmotnoprávnym, ako aj procesnoprávnym nedostatkom. Zákonodarca z dôvodu ochrany subjektívnych práv daňových a poplatkových subjektov ustanovil sústavu opravných prostriedkov. Túto sústavu ochranných prostriedkov daňovníkov a poplatníkov pred vznikom nezákonných rozhodnutí daňových orgánov môžeme rozdeliť na riadne opravné prostriedky, mimoriadne opravné prostriedky a možnosť súdneho preskúmania rozhodnutí.

ako riadny opravný prostriedok zákonodarca upravil v štvrtej časti ustanovenia § 46 zákona č. 511/1992 Zb. o Správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej ZoSDaP) za predpokladu, že účastník konania sa odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice. Na druhej strane, zákonodarca zároveň aj negatívne vymedzil použitie riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov proti rozhodnutiam správcu dane (ustanovenie § 46 ods. 2 a § 41 ZoSDaP). Tieto druhy rozhodnutí zákonodarca v ustanovení § 46 nevymedzil však taxatívne. Ide o také druhy rozhodnutí, ktoré predchádzali určeniu dane, zväčša procesného charakteru správcu dane, a proti ktorým nieje možné použiť odvolanie ako riadny opravný prostriedok.

ako riadny opravný prostriedok v zmysle ustanovenia § 46 ZoSDaP musí obsahovať nasledovné taxatívne vymedzené obsahové náležitosti: