Trust, fiducia a slovenské právo (časť II.)

Despite the fact that trusts are a product of common law, the existence of fiduciary institutions in several civil-law jurisdictions, the making of European trust law and the rules on trust funds in the Czech Draft Civil Code raise the question as to whether it is possible and suitable to introduce a similar fiduciary institution in Slovak law, as well. Having analyzed the rules on fiduciary institutions applicable in selected countries, the European academic projects in this field and the relevant provisions of the Czech Draft Civil Code, the author to the conclusion that it is possible, but not necessary to introduce a fiduciary institution in Slovak law and that it would be sufficient to adopt comprehensive rules on administration of property of another.

V Občianskom zákonníku Quebecu (, ďalej len "CCQ") je obsiahnutá podrobná úprava plnohodnotného fiduciárneho inštitútu správy cudzieho majetku, ktorý je nazvaný v angličtine ako a vo francúzštine ako (články 1260 až 1298 CCQ).¹⁾

, ktorý kombinuje prvky a kontinentálneho práva, vyplýva z úkonu, ktorým zriaďovateľ () prevedie zo svojho majetku do iného majetku, ktorý zriadi, majetok, ktorý vyčlení na osobitný účel a ktorý sa správca () jeho prijatím zaviaže držať a spravovať.²⁾ Fiduciárny majetok je oddelený a nezávislý od majetku zriaďovateľa, správcu alebo oprávneného, ku ktorému nemá ani jeden z nich nijaké vecné právo.³⁾ Ide teda o účelový majetok bez vlastníka (), ktorý spravuje správca. Táto koncepcia účelového majetku bez vlastníka vyvoláva značné pochybnosti a je predmetom kritiky.⁴⁾ Okrem toho treba podotknúť, že samotný autor tejto koncepcie v rámci fiduciárnych inštitútov P. Lepaulle od tejto ním navrhovanej koncepcie vzhľadom na praktické ťažkosti spojené s jej realizáciou napokon upustil.⁵⁾

Články 1260 až 1298 CCQ boli spolu so všeobecnými ustanoveniami o správe cudzieho majetku (články 1299 až 1370 CCQ) na odporúčanie Legislatívnej rady vlády Českej republiky zásadne obsahovo prevzaté do návrhu českého Občianskeho zákonníka (ďalej len "návrh českého OZ").⁶⁾ Preto nebudem bližšie rozoberať quebeckú právnu úpravu, ale budem sa podrobnejšie zaoberať navrhovanou českou právnou úpravou, v ktorej je adaptovaná quebecká právna úprava premietnutá.

Návrh českého OZ upravuje v oddiele 4 dielu 6 (Správa cudzieho majetku) hlavy II (Vecné práva) tretej časti (Absolútne majetkové práva) fiduciárny inštitút označený ako (§ 1439 až § 1465). Právna úprava zvereneckého fondu nadväzuje na všeobecnú právnu úpravu správy cudzieho majetku (§ 1391 až § 1438), ktorá obsahuje podrobné pravidlá správy a ustanovenia o jej skončení.

Právna úprava zvereneckého fondu zahŕňa pojem zvereneckého fondu a jeho vznik (pododdiel 1), správu zvereneckého fondu (pododdiel 2), oprávneného, ktorý je označený ako (pododdiel 3), dohľad nad správou zvereneckého fondu (pododdiel 4), zmeny zvereneckého fondu (pododdiel 5) a zánik zvereneckého fondu (pododdiel 6). Ako sa uvádza v dôvodovej správe k návrhu českého OZ, zverenecký fond sa svojou povahou blíži nadáciám, avšak odlišuje sa od nich najmä tým, že nemá právnu subjektivitu, je zriadený na určitú dobu, môže byť zriadený aj na súkromné účely a vyznačuje sa zásadnou absenciou verejnoprávneho dohľadu nad ním.⁷⁾

§ 1439 ods. 1 návrhu českého OZ stanovuje, že zverenecký fond sa vytvára vyčlenením majetku z vlastníctva zriaďovateľa () tak, že ten zverí majetok na určitý účel zmluvou alebo úkonom pre prípad smrti a zverenecký správca sa zaviaže tento majetok spravovať. Táto definícia zvereneckého fondu sa odlišuje od definície trustu (fiducie)