ČUNDERLÍK, J., ČUNDERLÍK ČERBOVÁ, V.: Zmluvy o poskytnutí finančnej služby - 1. časť: Spoločné východiská, základné inštitúty pre správu majetku a inštitút úročenia (v súvislostiach rímskeho a kánonického práva). Právny obzor, 103, 2020, č. 5, s. 387 - 401.
Financial services contracts - Part 1: Common features, basic institutes for asset management and the institute of interest (in the context of Roman and canon law).
In the article, the authors deal with the basic features of contracts on the provision of financial services. The definition of these contracts can be found in the relevant financial market regulation. According to that, financial services contract means a contract between a customer and a financial institution under which the financial institution provides the customer with a financial service (in particular a current account agreement, an insurance contract, a credit agreement, a securities purchase contract, a portfolio management contract, a participant agreement, an employer agreement, an old-age pension scheme agreement). One of the parties to these contracts is always the supervised entity on financial market. The authors focus their attention on those contracts whose subject matter is the custody of assets. Particular attention is paid to the institute of interest, which is associated with loan (credit) and deposit agreements. The article points out the basic principles of the legal regulation of these two contracts for the provision of financial services in the historical context, particularly in Roman law. In this context, it should be noted that interest was perceived controversially, especially in the Middle Ages, and was subject to a ban by Catholic Church. Furthermore, the subject of the article is a historical interpretation of the content of the fiduciary relationship, which the authors consider to be key for the management of assets in the financial market. Thus, the classical fiducia did not represent the appreciation of the entrusted property, but the securing of the claim. In the second part of the paper, the subject of the analysis will be selected issues of regulation of some banking contracts and investment service contracts and the possibility of introducing negative interest rates on bank deposits.
1)
Key words:
financial services contract, asset management, interest1. Zmluvy o poskytnutí finančnej služby ako zmluvy o opatrovaní a zhodnocovaní
Všeobecne a v zásade bez kontroverzií možno konštatovať, že predmetom zmlúv o poskytnutí finančnej služby je poskytovanie jednotlivých druhov finančných služieb alebo ich kombinácií podnikateľským spôsobom oproti odplate, pričom sa zmluvy o poskytnutí finančných služieb uzatvárajú medzi rôznymi verejnoprávne regulovanými a dohliadanými finančnými inštitúciami (inštitucionalizovanými finančnými sprostredkovateľmi) a ich klientmi, ktorými môžu byť spotrebitelia, ako aj nespotrebitelia, a to na abstraktnom mieste, ktorým je finančný trh.
2)
Ich podstatou je podnikateľským spôsobom vykonávané investovanie (premena peňazí na kapitál), teda v rôznej právnej forme realizované obhospodarovanie majetkových hodnôt (ktorými sú finančné prostriedky a cenné papiere), ktoré sú obchodované na finančnom trhu najmä (avšak nie výlučne) s cieľom dosiahnutia zhodnotenia pre klienta.
V nadväznosti na to nie je predmetom nášho záujmu hospodárenie s majetkom v rôznych právnych formách obchodných spoločností a v družstve, prípadne formou tichého spoločenstva, t.j. priama účasť na podnikaní ako alternatíva k investovaniu na finančnom trhu (nejde o nepriame/sprostredkované investovanie).
3)
Podľa právneho stavu v Obchodnom zákonníku do 31. decembra 2001 (pred účinnosťou zákona č. 500/2001 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov) bolo možné teoreticky ako o alternatíve zhodnocovania a správy majetku na finančnom trhu uvažovať aj v intenciách spoločnosti s ručením obmedzeným, akciovej spoločnosti a družstva, pretože absentoval zákaz úročenia vkladov do spoločnosti/družstva. Zneužívanie tohto právneho stavu (spolu so zneužívaním inštitútu tichého spoločenstva) nebankovými finančnými pyramídami následne viedlo k zákazu úrokov z vkladov do týchto subjektov.
Otázkou zostáva, či by spoločným znakom pre všetky zmluvy o poskytnutí finančnej služby mala byť kategória zhodnocovania zvereného majetku. Hneď na začiatku je totiž potrebné zdôrazniť, že nie všetky finančné služby zahŕňajú správu majetku v zmysle jeho zhodnocovania, niektoré sú len súvisiacimi službami, prípadne sa obmedzujú len na poradenstvo k investovaniu.
Ekonomickú kategóriu kapitálového výnosu (zhodnotenie klientom zvereného majetku)
autori Csach a Husár považujú za deliacu hranicu medzi pojmom správa (cudzieho) majetku a hospodárenie s (cudzím) majetkom. Kým
pri správe majetku má ísť o zachovanie jeho hodnoty, pri hospodárení s majetkom má ísť o zvýšenie jeho hodnoty (zveľadenie majetku)
. "Jedným dychom" však títo autori konštatujú, že pod pojmom správa majetku možno nájsť rovnako označené inštitúty, avšak s rozdielnym obsahom, prípadne, že hospodárenie s majetkom nie je v právnej úprave ponímané ako odlišný inštitút od správy, a teda môže ísť o synonymické inštitúty.
4)
Podľa nášho názoru je v tomto ohľade terminológia finančnoprávnej a obchodnoprávnej regulácie zmluvných dispozícií o finančných produktoch nejednotná, pretože vymedzuje v zmluvných typoch také základné znaky, ktorých účelom je zhodnotenie (navýšenie) majetkovej podstaty, a popri tom jestvujú zmluvy, ktorých znaky vedú výlučne k uchovaniu majetkovej podstaty, pretože slúžia primárne na iný účel (napríklad uhradzovacia funkcia, bezpečná úschova).
5)
Rozdiely v terminológii používanej vo finančnom a obchodnom práve sa týkajú aj označenia samotných inštitútov: kým vo finančnom práve prevláda označenie ekonomickej funkcie (napríklad bankový účet, platobný účet),