Digitálna platforma ako stála prevádzkareň.

Digitálna platforma ako stála prevádzkareň.
JUDr. Ing.
Tomáš
Cibuľa
LLM.
Externý spolupracovník Katedry finančného práva, Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave.
Mgr.
Tibor
Hlinka
Interný doktorand Katedry finančného práva, Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave.
Mgr.
Andrej
Choma
Externý doktorand Katedry finančného práva, Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave.
Doc. JUDr. Ing.
Matej
Kačaljak
PhD.
Vedúci Katedry finančného práva, Právnická fakulta Univerzita Komenského v Bratislave.
Cibuľa, T., Hlinka, T., Choma, A., Kačaljak, M.: Digitálna platforma ako stála prevádzkareň. Právny obzor, 102, 2019, č. 2, s. 155 - 167.
Digital platform permanent establishment.
1) This article discusses a new concept of permanent establishment based on a term of "digital platform" as a legal fiction of fixed place even in situations when no real fixed place exits. The authors argue that within the Slovak legal context it is not possible for this concept (i) to be automatically applied as the interpretation of a double taxation treaty and (ii) to take precedence over a double taxation treaty. Therefore, it is always necessary to analyse practical implications of the concept in the context of a specific double taxation treaty. The ineffectiveness of the concept primarily results from the fact that in general, the Slovak acts do not take precedence over double taxation treaties. This new concept in its current form may represent a barrier to accepting new doctrines related to fixed place within the interpretation of double taxation treaties.
Key words:
corporate income tax, contract preference, permanent establishment, digital services, digital platform.
1. ÚVOD
Otázka zdaňovania digitálnej ekonomiky je riešená v literatúre približne už desaťročie, keďže nové obchodné modely sa dostávajú do napätia s existujúcim systémom distribúcie zdaňovacích práv.2) aplikácia existujúcich pravidiel je tak vnímaná ako nenáležitá (resp. z určitého pohľadu "neférová"). v ostatnom čase bolo venované aj koordinované úsilie na odstránenie tejto diskrepancie3), no zatiaľ nevyústilo do konkrétnej právne záväznej podoby. Popritom sa však objavilo aj niekoľko unilaterálnych iniciatív4), kde jednou z krajín, ktorá takúto iniciatívu vyvinula, bola i Slovenská republika. Tento článok sa zaoberá novou právnou úpravou v Slovenskej republike zameranou na zdaňovanie digitálnych služieb prostredníctvom právnej fikcie zriadenia stálej prevádzkarne v Slovenskej republike, a to aj bez skutočnej fyzickej prítomnosti podniku. základný problém spočíva v koexistencii vnútroštátnych pravidiel vymedzenia (a zdaňovania) príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky a pravidiel priraďovania príjmov uvedených v medzinárodných zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia uzavretých Slovenskou republikou. Tento článok nadväzuje na existujúce práce zaoberajúce sa otázkou vylúčenia medzinárodnej zmluvy pravidlom vnútroštátneho práva5), pričom berie do úvahy dôsledky Mnohostranného dohovoru o zavedení opatrení na zamedzenie narúšania základov dane a presunov ziskov súvisiacich s daňovými zmluvami (
Multilateral Convention to Implement Tax Treaty Related Measures to Prevent Base Erosion and Profit Shifting
) (ďalej len MLI).6)
2. POJEM STÁLEJ PREVÁDZKARNE DIGIÁLNEJ PLATFORMY
Dňa 1. januára 2018 Slovenská republika zaviedla do zákona o dani z príjmov7) (ďalej len zDP) nový pojem "digitálna platforma".
2.1. Definícia pojmu digitálna platforma
Definícia pojmu digitálnej platformy je v súčasnosti uvedená v paragrafe 2 písm. ag) zDP, ktorou sa rozumie
"hardvérová platforma alebo softvérová platforma potrebná na vytvorenie aplikácií a správu aplikácií"
8).9)
V dôvodovej správe k návrhu novely zDP (ďalej len dôvodová správa) je digitálna platforma podrobnejšie opísaná ako
"novodobý technologic

Související dokumenty

Súvisiace články

Úroky z úveru - riešené a otvorené otázky. Podstata úrokov z úveru a ich splatnosť (1. časť)
Zmluvy o poskytnutí finančnej služby - 2. časť
Uplatnenie force majeure v medzinárodnom investičnom práve v súvislosti s pandémiou COVID-19
Zmluvy o poskytnutí finančnej služby - 1. časť: Spoločné východiská, základné inštitúty pre správu majetku a inštitút úročenia (v súvislostiach rímskeho a kánonického práva)
Orgány dohľadu nad finančným trhom v Rakúsku a na Slovensku (porovnanie fragmentov právnej úpravy)
Preskúmanie rozhodnutí daňových
Právna povaha bankových vkladov v kontexte spoločenského vývoja
Trust, fiducia a slovenské právo (časť II.)
Trust, fiducia a slovenské právo (časť I)
Zmluva o faktoringu
Tendencie oslabovania daňovej právomoci obcí pri dani z nehnuteľností
Ešte raz k (ne)súladu zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií s Ústavou Slovenskej republiky a právom Európskej únie
Požičiavanie peňazí P2P prostredníctvom platforiem - základné pojmy a koncepčné zaradenie
Pravidlá vo vzťahu ku klientom pri realizácii finančného sprostredkovania a finančného poradenstva v sektore kapitálového trhu
K nedostatkom právnej úpravy nútenej správy (nielen) nad bankou
Zákaz finančnej asistencie: brzda M&A trhu a priestor na legislatívnu zmenu
Sociálne a zdravotné poistenie konateľ a spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným
Jednostranná zmena zmluvy (nielen) o finančných službách
Povinnosť finančného agenta vrátiť províziu pri zániku alebo zmene poistnej zmluvy