Digitálna platforma ako stála prevádzkareň.
JUDr. Ing.
Tomáš
Cibuľa
LLM.
Externý spolupracovník Katedry finančného práva, Právnická fakulta Univerzity
Komenského v Bratislave.
Mgr.
Tibor
Hlinka
Interný doktorand Katedry finančného práva, Právnická fakulta Univerzity Komenského
v Bratislave.
Mgr.
Andrej
Choma
Externý doktorand Katedry finančného práva, Právnická fakulta Univerzity Komenského
v Bratislave.
Doc. JUDr. Ing.
Matej
Kačaljak
PhD.
Vedúci Katedry finančného práva, Právnická fakulta Univerzita Komenského v
Bratislave.
Cibuľa, T., Hlinka, T., Choma, A., Kačaljak, M.: Digitálna platforma ako stála
prevádzkareň. Právny obzor, 102, 2019, č. 2, s. 155 - 167.
Digital platform permanent establishment.
1) This article
discusses a new concept of permanent establishment based on a term of "digital platform" as a legal
fiction of fixed place even in situations when no real fixed place exits. The authors argue that
within the Slovak legal context it is not possible for this concept (i) to be automatically applied
as the interpretation of a double taxation treaty and (ii) to take precedence over a double taxation
treaty. Therefore, it is always necessary to analyse practical implications of the concept in the
context of a specific double taxation treaty. The ineffectiveness of the concept primarily results
from the fact that in general, the Slovak acts do not take precedence over double taxation treaties.
This new concept in its current form may represent a barrier to accepting new doctrines related to
fixed place within the interpretation of double taxation treaties.Key words:
corporate income tax, contract preference, permanent establishment, digital
services, digital platform.1. ÚVOD
Otázka zdaňovania digitálnej ekonomiky je riešená v literatúre približne už desaťročie,
keďže nové obchodné modely sa dostávajú do napätia s existujúcim systémom distribúcie zdaňovacích
práv.2) aplikácia existujúcich pravidiel je tak vnímaná ako nenáležitá (resp.
z určitého pohľadu "neférová"). v ostatnom čase bolo venované aj koordinované úsilie na odstránenie
tejto diskrepancie3), no zatiaľ nevyústilo do konkrétnej právne záväznej
podoby. Popritom sa však objavilo aj niekoľko unilaterálnych iniciatív4), kde
jednou z krajín, ktorá takúto iniciatívu vyvinula, bola i Slovenská republika. Tento článok sa
zaoberá novou právnou úpravou v Slovenskej republike zameranou na zdaňovanie digitálnych služieb
prostredníctvom právnej fikcie zriadenia stálej prevádzkarne v Slovenskej republike, a to aj bez
skutočnej fyzickej prítomnosti podniku. základný problém spočíva v koexistencii vnútroštátnych
pravidiel vymedzenia (a zdaňovania) príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky a pravidiel
priraďovania príjmov uvedených v medzinárodných zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia uzavretých
Slovenskou republikou. Tento článok nadväzuje na existujúce práce zaoberajúce sa otázkou vylúčenia
medzinárodnej zmluvy pravidlom vnútroštátneho práva5), pričom berie do úvahy
dôsledky Mnohostranného dohovoru o zavedení opatrení na
zamedzenie narúšania základov dane a presunov ziskov súvisiacich s daňovými zmluvami
(
Multilateral Convention to Implement Tax Treaty Related Measures to Prevent Base Erosion and
Profit Shifting
) (ďalej len
MLI).6)2. POJEM STÁLEJ PREVÁDZKARNE DIGIÁLNEJ PLATFORMY
Dňa 1. januára 2018 Slovenská republika zaviedla do
zákona o dani z príjmov7)
(ďalej len zDP) nový pojem "digitálna
platforma".
2.1. Definícia pojmu digitálna platforma
Definícia pojmu digitálnej platformy je v súčasnosti uvedená v
paragrafe 2 písm. ag) zDP, ktorou sa rozumie
"hardvérová platforma alebo softvérová platforma potrebná na vytvorenie aplikácií a správu
aplikácií"
8).9)V dôvodovej správe k návrhu novely zDP
(ďalej len dôvodová správa) je digitálna platforma podrobnejšie opísaná ako
"novodobý
technologic