Porovnanie vybraných aspektov procesnoprávnej úpravy zákona o dohľade nad finančným trhom a Správneho poriadku.

One of the subsections of financial law is financial market law consisting of a set of legal norms governing the regulation and supervision of the financial market, the conditions for the conduct of financial intermediaries' activities, the protection of financial consumers and financial instruments. We pay attention to a group of socio-economic relations that can be subsumed under the notion of financial market supervision. Macro-prudential, micro-prudential supervision as well as supervision in the area of financial consumer protection are carried out by the National Bank of Slovakia. Within the framework of financial market supervision, the National Bank of Slovakia conducts, among others, proceedings, grants, licenses, approvals and prior approvals of the National Bank of Slovakia, imposes sanctions and remedies and issues other decisions. The legislation governing selected decision-making processes in the financial market sector has undergone certain developments, from the application of the law No. 71/1967 coll. on the Administrative Procedure (Administrative Procedure) as amended up to Act No. 747/2004 coll. on supervision of the financial market and the amendment of certain regulations as amended (hereinafter the "Financial Market Supervision Act"), which excludes the application of general regulations on administrative procedures. The article focuses on the selected common elements and the most important differences in the regulation of the third section of the Financial Market Supervision Act, referred to as the procedure in supervisory matters and the administrative procedure.

Jedným z pododvetví finančného práva je právo finančného trhu tvorené množinou právnych noriem upravujúcich reguláciu a dohľad nad finančným trhom, podmienky uskutočňovania aktivít finančných sprostredkovateľov, ochranu finančných spotrebiteľov a finančné nástroje. Z uvedeného okruhu venujeme pozornosť skupine spoločensko-ekonomických vzťahov, ktoré možno subsumovať pod pojem dohľadu nad finančným trhom. Makroprudenciálny, mikroprudenciálny dohľad, ako aj dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov uskutočňuje Národná banka Slovenska. cieľom makroprudenciálneho dohľadu je zachovanie stability celého slovenského finančného systému, cieľom mikroprudenciálneho dohľadu je stabilita každej jednotlivej finančnej inštitúcie.¹⁾ V rámci dohľadu nad finančným trhom Národná banka Slovenska okrem iného vedie konania, udeľuje povolenia, licencie, súhlasy a predchádzajúce súhlasy Národnej banky Slovenska, ukladá sankcie a opatrenia na nápravu a vydáva iné rozhodnutia. Právna úprava vzťahujúca sa vybrané rozhodovacie procesy v oblasti finančného trhu prešla určitým vývojom, a to od aplikácie zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok) až k zákonu č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o dohľade nad finančným trhom), ktorý vylučuje použitie všeobecných predpisov o správnom konaní. Článok sa zameriava na vybrané spoločné prvky a najpodstatnejšie rozdiely regulácie tretej časti zákona o dohľade nad finančným trhom, označovanej ako konanie vo veciach dohľadu a správneho konania.

Z propedeutického hľadiska sa ako vhodné javí poukázať na vývoj právnej úpravy konania, v ktorom sa rozhodovalo o právach a povinnostiach subjektov v oblasti finančného trhu, konkrétne v sektoroch kapitálový trh a poistenie. Procesný postup je výsledkom genézy, keď zákonodarca vo vtedajšom legislatívnom prostredí zakotvil spočiatku aplikáciu Správneho poriadku, potom subsidiárne použitie Správneho poriadku (t.j., ak osobitný zákon ustanovil inak - obsahoval odlišnú úpravu ako Správny poriadok, platilo .), následne vzniklo samostatné konanie pre oblasť rozhodovania o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach subjektov na finančnom trhu.

Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že správa predstavuje výkonné zaistenie určitých cieľov, záujmov či potrieb. Správa je zámerná, uvedomelá a nepretržitá činnosť, ktorej účelom je dosiahnuť a udržiavať určité usporiadanie predmetu správy.²⁾ Správa sa vyskytuje v rôznorodých sférach ľudskej činnosti a výnimku nepredstavuje ani oblasť ekonomická. V období 90. rokov 20. storočia pôsobilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky ako autorita dozorujúca a kontrolujúca subjekty v oblasti kapitálového trhu a poisťovníctva.

Jedným z formálnych prameňov práva legitimizujúcich Ministerstvo financií Slovenskej republiky na vykonávanie štátneho dozoru bol predovšetkým zákon č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch v znení neskorších predpisov, ktorý bol účinný do 31. decembra 1999. Na vznik investičnej spoločnosti a investičného fondu, ich rozdelenie, zlúčenie alebo splynutie s inou investičnou spoločnosťou alebo s investičným fondom bolo potrebné povolenie, ktoré udeľovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Na konanie a rozhodovanie v povoľovacom procese Ministerstva financií Slovenskej republiky sa vzťahoval Správny poriadok.

Podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení účinnom do 31. októbra