The aim of this article is to highlight the legal aspects of a state’s withdrawal from an international organization. In the first part, we focus on the definition of an international organization. The second and third parts provide an analysis of recent cases of the Slovak Republic’s withdrawal from international organizations, namely the International Investment Bank and the International Bank for Economic Cooperation. In the final part, the article analyses specific legal and financial aspects related to a state’s withdrawal from an international organization.
MATUŠKA, P.: Vystúpenie Slovenska z medzinárodnej organizácie: prípad MIB a MBHS; Justičná revue, 77, 2025, č. 3, s. 249 – 264.
Kľúčové slová: vystúpenie, medzinárodná organizácia, Medzinárodná investičná banka, riešenie sporov.
Key words: withdrawal, international organization, International Investment Bank, dispute resolution.
Právne predpisy/legislation: Viedenský dohovor o zmluvnom práve (1969); Viedenský dohovor o zmluvnompráve medzi štátmi a medzinárodnými organizáciami alebo medzi medzinárodnými organizáciami (1986); Dohoda o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu OJ L 29, 31. 1. 2020; Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí č. 46/2023 Z. z.
Úvod
Medzinárodné organizácie predstavujú imanentnú súčasť systému medzinárodného práva. Cieľom tohto článku je zamerať sa na často opomínaný aspekt ich fungovania a to vystúpenie štátu z medzinárodnej organizácie. Otázka vzťahu medzi štátom a medzinárodnou organizáciou (ďalej ako "MO") sa mnohokrát zužuje na podmienky vstupu krajiny do MO, avšak podmienky výstupu sú neraz obdobne komplikované a v praxi spôsobujú signifikantne väčšie právne komplikácie. V prvej časti článok analyzuje právne postavenie MO z pohľadu medzinárodného práva. V druhej časti sa zameriava na vybrané príklady vystúpenia krajín z medzinárodných organizácií. Tretia časť sa sústreďuje na otázky súvisiace s vystúpením Slovenskej republiky z Medzinárodnej investičnej banky (ďalej ako MIB") a Medzinárodnej banky pre hospodársku spoluprácu (ďalej ako MBHS"). V poslednej časti príspevok poukazuje na právne aspekty, ktoré najčastejšie sprevádzajú vystúpenie z medzinárodných organizácií.
1 Medzinárodné organizácie
Medzinárodné organizácie
2)
sú subjektom medzinárodného práva, ktorý si postupom času získal nezastupiteľné miesto v systéme. Niektoré zdroje hovoria v súčasnosti o takmer 75 000 medzinárodných organizáciách, z ktorých je okolo 42 000 aktívne pôsobiacich.
3)
V súčasnosti je možné hovoriť o tisíckach medzinárodných organizácii a o existencii samostatného právneho odvetvia známeho ako
"International Institutional law"
, ktorého zameranie je najmä na právne normy upravujúce postavenie, štruktúru a fungovanie MO. Hoci každá MO má svoj vlastný právny poriadok, inštitucionálne problémy a pravidlá rôznych organizácií sú často podobného charakteru.
Existuje viacero definícií medzinárodných organizácií, avšak existujú spoločné aspekty, ktoré sa nachádzajú vo všetkých definíciách. Z tohto titulu ich možno považovať za všeobecne akceptované právnou doktrínou. Gerald G Fitzmaurice ako spravodajca komisie pre medzinárodné právo ("International Law Commission"- ILC) v roku 1956 definoval medzinárodnú organizáciu ako
"skupinu štátov zriadených zmluvou, so zakladajúcim dokumentom a spoločnými orgánmi, ktorých subjektivita je odlišná od práva svojich členských štátov a je subjektom medzinárodného práva s právomocou uzatvárať zmluvy."
4)
Komisia pre medzinárodné právo prijala v roku 2011 Návrhy článkov o zodpovednosti medzinárodných organizácií,
5)
kde prijala definíciu: "
medzinárodná organizácia" znamená organizáciu založenú zmluvou alebo iným [právnym] nástrojom, ktorý sa riadi medzinárodným právom a má vlastnú medzinárodnoprávnu subjektivitu. Medzinárodné organizácie môžu zahŕňať ako členov okrem štátov aj iné subjekty
.
6)
V zmysle právnej doktríny je možné definovať 4 základné kritériá, ktoré musí splniť MO, aby mohla byť považovaná za MO v zmysle
International Institutional law
. MO musí splniť nasledujúce aspekty:
i)
formálnym základom MO je zmluva; podľa komisie pre medzinárodné právo sa explicitne nevyžaduje zmluva ako taká, ale môže ísťaj o iný nástroj ako napr. v prípade "Commonwealth Secretariat," ktorý bol založený prostredníctvom
"Agreed Memorandum on the Commonwealth Secretariat."
7)
, ktorý nepožíva status medzinárodnej zmluvy, avšak jednoznačne ide o dokument, ktorý sa neriadi vnútroštátnym právom;
ii)
jeho členmi sú štáty (a prípadne aj iné subjekty);
8)
táto podmienka je imanentnou súčasťou, keďže aj napriek možnosti iných subjektov vstúpiť do medzinárodnej organizácie, sú to práve štáty, ktoré vytvárajú medzinárodnú organizáciu;
iii)
má svoje vlastné orgány, teda inštitucionálnu štruktúru odlišnú od štruktúry jej členských štátov; musí mať aspoň jeden orgán so samostatnou "vôľou"
9)
; bez tohto kritéria nie je možné hovoriť o MO v plnom význame, pretože nie je schopná vykonávať samostatné právne úkony bez súhlasu svojich členov;
iv)
má určitý stupeň medzinárodno-právnej subjektivity.
10)
Uvedené kritériá nemajú iba akademický charakter, ale majú konkrétne konzekvencie v praxi. Ako príklad možno uviesť v našich podmienkach známe OBSE (Organizácia pre spoluprácu a bezpečnosť v Európe). Napriek svojmu názvu nespĺňa kritériá, aby mohla byť kvalifikovaná ako MO a to najmä z dôvodu neexistencie samostatnej právnej subjektivity. Tento problém sprevádzal OBSE už od počiatku,
11)
