Vzťah slobody, bezpečnosti a právneho štátu

Relationship of liberty, security and rule of law (inter silent leges). Security risks of today, terrorism, these are the factors that lead to breaching the traditional legal guarantees of the individual and to change of perception of human rights. The author deals with the thesis that the state must guarantee human rights, but in the effective elimination of security threats is forced to violate them. Against the background of the historical development of human rights and in the context of the philosophical concepts of relationship of the state and individual, relationship of freedom and security by Thomas Hobbes, John Locke and Immanuel Kant, the author seeks to clarify the function of human rights and the risk of breaching them. Guarantees of the freedom of individual are a response to impending dangers. Violation of human rights means loss of legitimacy of the state action. Security measures are often overreaction of state. We should not stop the effort to take the human as a purpose not means.

Key words: freedom, safety, historical development of human rights, fight against terrorism, relationship of the state and an individual, defence capability of legal state, Thomas Hobbes, John Locke, Immanuel Kant

Úvod

Keď sa skúmajú protiteroristické opatrenia (zostrelenie uneseného lietadla, väzba bez časového obmedzenia, mučenie podozrivých teroristov, atď.) z hľadiska ich ústavnosti a súladu s koncepciou právneho štátu, odkryje sa problém, ktorý má hlbokú ústavnoprávnu a filozofickú podstatu týkajúcu sa okrem iného i postavenia človeka v spoločnosti/štáte, ako aj vzťahu slobody a bezpečnosti, ktorú má jednotlivcovi spoločnosť/štát zabezpečiť. Tento aspekt boja proti terorizmu sa pokúsim analyzovať v tomto článku.

Človek, spoločnosť, právo a štát sú dnes neoddeliteľne späté entity.¹⁾ Človek sa rodí v spoločnosti, v ktorej jestvuje právo, a v nej aj umiera.²⁾ Medzi štátom a právom jestvuje veľmi úzky vzťah.³⁾ Štát je forma organizovaného mocenského systému, ktorý ovláda určité územie a jeho obyvateľstvo, a je schopný toto územie a obyvateľstvo chrániť.⁴⁾ V právnom štátne sa táto ochrana a ovládanie deje na základe práva a v jeho medziach. Pre objasnenie problematiky sa musíme aspoň stručne zaoberať aj dôvodmi vzniku štátu. Je potrebné si uvedomiť, že štát vzniká ako integračný a reprodukčný nástroj celku, čo determinuje v ňom implicitný rozpor medzi ním a jednotlivcom, teda rozpor medzi jednotlivcom a spoločnosťou, rozpor medzi slobodným bytím jednotlivca a nevyhnutnosťou podriadiť sa celku.⁵⁾ Z ústavnoprávneho pohľadu vystupujú do popredia najmä dve vzťahové otázky medzi jednotlivcom a štátom, a to otázka jednotlivca ako kreátora štátu a otázka jednotlivca ako "klienta" štátu.⁶⁾ Pre pochopenie elementárnych dôvodov existencie štátu a práva v dnešnej dobe, ako aj pre pochopenie problémov štátu dnešnej doby je potrebné skúmať kategóriu slobody.

Kategória slobody je jednou zo základných kategórií, ktorá určuje postavenie človeka v práve, ako aj v spoločenskom systéme, teda v štáte, a ktorá zároveň ako základný princíp tohto systému vedie k pochopeniu práva a jeho spoločenského postavenia.⁷⁾ Sloboda má v Európe dlhú tradíciu. Cicero vo svojej slávnej reči oratio pro Cluento hovorí: "Omnes legum servi sumus ut liberi esse possimus." (Všetci sa musíme podrobiť zákonu, ak máme zostať slobodní.)⁸⁾ Antické právo, ktoré významnou mierou ovplyvnilo i právo súčasné, uznávalo, že sloboda (libertas) je "prirodzená možnosť konať, čo sa komu ráči, ak tomu nebráni násilie alebo právo."⁹⁾ "Sloboda patrí k človeku podobne ako myslenie."¹⁰⁾ Hegel tvrdí, že dejiny sveta nie sú nič iné než rozvíjanie slobody.¹¹⁾ "Právny pojem slobody vyjadruje možnosť slobodného voľného konania, slobodného prejavu vôle človeka v autonómnom priestore, do ktorého nemá štátna moc (verejná moc) zasahovať. Uznanie tejto slobody vychádza z predstavy slobodnej ľudskej bytosti, ktorej sloboda je obmedzená jednak objektívnymi faktormi (biologickými alebo spoločenskými limitmi) a jednak normatívnymi príkazmi (právnymi, morálnymi a pod.). Právo na jednej strane určitú sféru slobody vymedzuje, zabezpečuje a garantuje určitú mieru slobody, na druhej strane však súčasne stanovuje hranice ľudskej slobody."¹²⁾ "Pri realizácii slobody ako možnosti výberu správania sa stretávajú záujmy človeka a záujmy spoločnosti."¹³⁾ Jednoducho povedané, spoločnosť kladie určité obmedzenia pre slobodu jednotlivca, ale na druhej strane je tá istá spoločnosť schopná jednotlivcovi nielen vytvoriť, ale aj zabezpečiť priestor pre slobodné správanie.¹⁴⁾

Pojmu "sloboda" je imanentná antinómia neslobody. Neexistuje totiž neobmedzená sloboda. Každá sloboda je nutne obmedzená, implikuje svoje vlastné obmedzenie, takže pojem neobmedzená (absolútna) sloboda je vnútorne rozporný, je to oxymoron ().¹⁵⁾ "Sloboda jedinca je obmedzená nielen slobodou, t.j. koniec koncom záujmom iného jedinca, ale nevyhnutne i všeobecným záujmom. Z toho potom vyplýva, že sloboda človeka je obmedzená i právnou normou, ktorá chráni záujem iného jedinca a vždy tiež záujem všeobecný. (Tým je dané to, že úlohou práva je chrániť slobodu človeka a zároveň ju obmedzovať)."¹⁶⁾

V prípade reakcie spoločnosti na bezpečnostné riziká sú ohrozené tradičné hodnoty a inštitúty právneho štátu, je ohrozená sloboda, resp. jej tradičné vymedzenie. V poslednom období vzrastá tendencia dávať prednosť bezpečnosti, čo má za následok prijímanie rôznych preventívnych opatrení. Heribert Prantl uvádza, že od útokov z 11. septembra 2001 boli demokratické právne štáty západného sveta prebudované na štáty prevencie a bezpečnosti.¹⁷⁾ Vzhľadom na zákonodarné aktivity po 11. septembri 2001 kritizuje Wolfgang Hoffmann-Riem "istú pripravenosť dať k dispozícii cieľovú hodnotu - slobodu". Winfried Hassemer píše, že "v poli napätia medzi slobodou a bezpečnosťou sa už dlhší čas pohybujeme smerom k pólu bezpečnosti. To ide na úkor slobody."¹⁸⁾ Predtým nemysliteľné obmedzenia občianskych práv ani raz nenarážajú na masívny verejný protest.¹⁹⁾ Vnímanie otázok bezpečnosti politikmi skôr zdôrazňuje bezpečnosť ako základňu pre všetky slobody a podceňuje/bagatelizuje konflikt medzi slobodou a bezpečnosťou.²⁰⁾ Bernhard Moser uvádza, že podľa jednej nemeckej štúdie až 61% opýtaných uprednostňuje bezpečnosť pred slobodou.²¹⁾ "Právna viacznačnosť, ktorá obklopuje medzinárodný boj proti terorizmu,²²⁾ a manicheistická terminológia, ktorá je používaná vo vzťahu k verejnosti ("dobrí proti zlým", "os zla", "civilizácia proti temnote", "s nami alebo proti nám"), vytvorili podmienky, v rámci ktorých sa pre politikov stalo mimoriadne jednoduchým zbavovať sa právnej zodpovednosti. Vo vzrastajúcom počte krajín boli zákonné regulácie sprísnené, bola zmenená ich interpretácia, bol