Ústavný súd a Zmluva o ústave pre Európu: Niekoľko poznámok k argumentácii ústavného
súdu
Mgr.
Juraj
Gyárfáš
advokátsky koncipient, Bratislava
V tomto príspevku by som rád načrtol niekoľko poznámok k nálezu1)
Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") vo vzťahu k Zmluve o Ústave pre Európu
(ďalej len "ústavná zmluva").2) Tento príspevok nemá ambíciu komplexne
analyzovať uvedený nález a všetky jeho implikácie pre interpretáciu príslušných ustanovení
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
"ústava")3) a formulovaní
vzťahu medzi ústavným právom Slovenskej republiky a európskym právom. Rád by som však upozornil na
niektoré argumentačné línie v odôvodnení nálezu, ktoré, podľa môjho názoru, môžu v budúcnosti
spôsobovať interpretačné problémy.
Na úvod možno konštatovať, že nález sa nie vlastnou vinou "narodil ako obsolétny". Ústavnú
zmluvu v roku 2005 v referendách odmietli fran cúzski a holandskí voliči a európski lídri pripravili
"náhradnú" Lisabonskú zmluvu,4) ktorá v čase vyhlásenia nálezu už bola
ratifikovaná niektorými členskými štátmi.5) Ústavný súd síce rozhodol, že
schválenie ústavnej zmluvy si nevyžadovalo obligatórne
referendum
, nakoľko projekt ústavnej zmluvy
však možno označiť za "mŕtvy", praktický význam nálezu nie je kľúčový. Práve táto skutočnosť mohla
byť dôvodom, prečo nález vyvolal pomerne malú diskusiu medzi odbornou
verejnosťou.6)Napriek tomu považujem za dôležité o tomto náleze písať. Ako uviedol samotný ústavný súd,
"v okolnostiach prípadu nemá právny význam, že Zmluva nenadobudla a ani (veľmi pravdepodobne)
nenadobudne platnosť. Pokus o vstup do štátneho zväzku s iným štátom môže znamenať porušenie
ústavy rovnako ako zavŕ šený vstup do štátneho zväzku,
ak sa uskutoční v rozpore s podmienkami určenými
ústavou."
Zároveň ide o prvý nález ústavného súdu týkajúci sa priamo základných zmlúv Európskej únie
(ďalej len "EÚ"), resp. Európskych spoločenstiev (ďalej len "ES"), pričom rozhodnutia súdov
členských štátov k zmenám a revíziám základných zmlúv často tvoria míľniky pre ústavné doktríny
daných členských štátov vo vzťahu k európskemu právu.7) Domnievam sa preto,
že tézy nastolené v náleze budú dlhodobo rezonovať v slovenskej ústavnej doktríne a jurisprudencii,
a preto považujem nález bez ohľadu n