BREICHOVÁ LAPČÁKOVÁ, M.: Spor o podstatu ústavného štátu na pozadí preskúmavania ústavnosti ústavných zákonov Slovenskej republiky (habilitačná prednáška). Právny obzor, 104, 2021, č. 4, s. 271 - 290.
The dispute over the essence of the constitutional state in the background of the review constitutionality of constitutional laws of the Slovak Republic (habilitation lecture). The aim of the article is a test of the constitutionality of Art. 125 par. 4, second sentence of the Constitution of the Slovak Republic „The Constitutional Court shall not decide on the conformity of the Constitutional Act with the Constitution“, which was added to the Constitution in the process of amending the Constitution by Constitutional Act no. 422/2020 Coll. It focuses on the derivation of the legal consequences of the sovereignty of the people and on the perception of anthropological natural law as the focal norm of the system of national, European and international law in the context of constitutional pluralism. The paper perceives the material core of the constitution as an original part of the concept of a constitutional state. The findings on the duality of power pouvoir constituant and pouvoir constitué are linked to the syncretic notion of Robert Alexy‘s concept of law, in the context of the methodology of multilevel constitutionalism. The author comes to the conclusion about the unconstitutionality of Art. 125 par. 4, second sentence of the Constitution of the Slovak Republic. The findings are also applied to the institute of the constitutional referendum, which is part of the level of pouvoir constitué. The subject of the referendum on shortening the parliamentary term of the National Council of the Slovak Republic is assessed as unconstitutional.
Key words: constitutional state, material core of the constitution, unconstitutional constitutional laws, referendum, multilevel constitutionalis
"Najhlbší argument pre demokraciu - viera v človeka, v jeho hodnotu, v jeho duchovnosť a v nesmrteľnú dušu; to je pravá, metafyzická rovnosť. Eticky je demokracia zdôvodňovaná ako politické uskutočňovanie lásky k blížnemu." Tomáš Garrigue Masaryk
Úvod
Táto viera v človeka a v jeho hodnotu je obsahom článku 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej Ústava SR alebo Ústava), ktorý znie:
"Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné."
S momentom nezrušiteľnosti základných práv a slobôd ostro kontrastuje čl. 125 ods. 4, druhá veta Ústavy SR
"Ústavný súd nemôže preskúmavať ani súlad ústavného zákona s ústavou."
1)
Táto zdanlivo jednoduchá a jasná veta ústavného zákona č. 422/2020 Z.z., ktorá dopĺňa Ústavu SR, vyvolala diskusiu v odborných kruhoch, ktorá posudzuje jej ústavnosť. Relevanciu tejto diskusie zvýrazňuje skutočnosť, že v otázke jej ústavnosti je aktuálne vedené konanie o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR. Základnou tézou nášho článku je
test ústavnosti
predmetnej časti novely Ústavy č. 460/1992 Zb. Z tohto pohľadu sa zameriame na tri okruhy otázok:1.
Aké sú historické dôvody nesprávneho metodologického prístupu k normotvornej činnosti NR SR.
2.
Hodnotenie idey materiálneho jadra ústavy ako integrálnej súčasti konceptu ústavnosti.
3.
Právomoc ústavného súdnictva preskúmavať ústavnosť ústavných zákonov.
Zistené poznatky budeme aplikovať aj na inštitút referenda, pričom sa zameriame nielen na potrebu jeho zaradenia do roviny moci ustanovenej, ale aj na otázku jeho klasifikácie z pohľadu prameňov práva.
1. Historické dôvody nesprávneho metodologického prístupu k normotvornej činnosti NR SR
1.1 Na počiatku nebol pamflet
Základom úvah o nezrušiteľných častiach ústav, známych aj ako materiálne jadro Ústavy, je existencia
dvoch odlišných subjektov ústavného práva
. Suverénna moc ľudu sa na jeho základe člení na pozitívnym právom neobmedzenú právomoc prijímať novú ústavu
(pouvoir constituant)
a následne ústavoukreovanú a limitovanú moc orgánov verejnej moci
(pouvoir constitué)
. O existenciu tejto duality subjektov ústavného práva sa
argumentačne opiera aj Ústavný súd
Slovenskej republiky pri objasňovaní existencie implicitného materiálneho jadra Ústavy SRv derogačnom náleze PL. ÚS 21/2014.
2)
3)
V slovenských podmienkach sa však existencia tejto duality moci, známej pod Sieyésovskou terminológiou moci ústavodarnej a moci ustanovenej, napáda a vníma ako
totiž vychádza ešte v roku 1758.
"francúzsky revolučný pamflet
"
4)
. Tieto poznatky sú pritom teoretickým základom celej modernej konštitucionalistiky a pravdou zostáva, že ich teoretické základy sú položené o 31 rokov skôr, ako dochádza k Veľkej francúzskej revolúcii. Dielo švajčiarskeho právneho filozofa Emera de Vattela s názvom
"Právo národov alebo zásady prirodzeného práva
(Le droit des gens ou principles de la loi naturalle)Má teda dosť času na to, aby ovplyvnilo nielen dianie o tri desaťročia neskôr vo Francúzsku,
5)
ale aj aby rozhodujúcim momentom prispelo k formulácii textu
Vyhlásenia nezávislosti zo 4. júla 1776
zo strany bývalých severoamerických kolónií.
6)
Otcov zakladateľov oslovujú progresívne osvietenecké ideály švajčiarskeho autora verného demokratickým zásadám svojej vlasti a nachádzajú v ňom želané maximá politickej slobody.
7)
Vattelovo dielo tak putuje z rúk do rúk členov druhého ústavného kongresu vo Filadelfii, ktoré prijíma Vyhlásenie nezávislosti a aj po víťazstve revolucionárov má významný dosah na formovanie dodnes platnej a účinnej ústavySpojených štátov amerických, ktorá sa stáva vzorom pre ďalšie generácie ústav.
8)
Vattelove idey stoja za zrodom nového typu štátu, ústavného štátu.
9)
Vattelovo dielo je totiž prevratné. Je prevratné dôsledným vyvodzovaním právnych následkov svojich prirodzenoprávnych filozofických východísk. Zásadným spôsobom tak mení naše nazeranie na základný zákon štátu - ústavu. Ústavav jeho podaní už nie je stredovekým "lois fundamentales". Nepredstavuje zmluvu uzavretú medzi panovníkom a poddanými.
10)
Vattel ju pod vplyvom nemeckého filozofa Christiana Wolfa
11)
vníma ako právne záväzné vyjadrenie vôle
jediného prirodzeného suveréna, ľudu
, ktorý sa sám bez spolupôsobenia panovníka rozhoduje o podobe spoločenskej zmluvy.
12)
Prevratný je aj jeho pohľad na
právnu záväznosť ústavy
. Suverénnym ľudom vytvorená ústava konštituuje zákonodarnú moc, pre ktorú je ústavanásledne nedotknuteľnou.
V priamej nadväznosti na Vattelovu koncepciu ústavy sa zavádzajú pojmy moc ústavodarná a moc ustanovená
. Aj keď sú to pojmy, ktoré vznikajú vo francúzskych revolučných pomeroch, nie sú "francúzskym revolučným pamfletom".
Sú to iba Sieyésove pojmy precizujúce Vattelove idei, ktoré položili základ ústavného štátu.
Tie predstavujú právno-teoretické rozpracovanie antropologického prirodzeného práva ako ohniskovej normy ústavného štátu (pozri ďalej).