GIBA, M. Ústavný status predsedu vlády. Právny obzor, 106, 2023, č. 1, s. 3 – 11.
https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2023.1.01
The constitutional status of the Prime Minister. In this article, the author deals with the question of whether, in terms of the Constitution of the Slovak Republic, the Prime Minister should be considered as a member of the Government. The question may seem strange or unnecessary at first glance. However, the need for its thorough and correct analysis has emerged from an opinion presented in the theory, according to which, where the Constitution speaks of members of the Government, it means all its members except for the Prime Minister. This opinion has been repeatedly presented by Radoslav Procházka. This article is a response to the stated opinion, which the author considers legally untenable. Based on the analysis of the constitutional position of the Prime Minister, the author demonstrates in detail why, in Slovakia, the Prime Minister has the status of a member of the Government and is to be considered as such. In the paper, the author also explains some essential connotations of the constitutional position of the Prime Minister.
Key words: government, prime minister, member of the government, constitution
Úvod
Je alebo nie je predseda vlády Slovenskej republiky členom vlády?
Na prvé počutie sa táto otázka môže javiť zbytočná a možno až čudná. Ani autor tohto článku by si pred pár rokmi nebol pomyslel, že sa ňou raz bude vážne a podrobne zaoberať vo vedeckej diskusii. Objavil sa však na to impulz: tvrdenie Radoslava Procházku, že v podmienkach Slovenska predseda vlády nemá status člena vlády. Tento názor publikoval v knihe
Kráľ otec
1)
a nedávno ho ako kritiku konkrétneho prípadu z aplikačnej praxe prezentoval i v dennej tlači: "
Je celkom zrejmé, že keď
ústava hovorí o členoch vlády, má tým na mysli všetkých jej členov okrem predsedu. Tomu
ústava na všetkých možných a relevantných miestach venuje osobitnú úpravu a obzvlášť to platí pri úprave procesov, v ktorých vzniká, mení sa alebo zaniká vláda v konkrétnom zložení. Inak povedané, tam, kde
ústava hovorí o členoch vlády, má tým na mysli ktoréhokoľvek jej člena okrem premiéra, toho postavenie totiž
ústava vždy upravuje osobitne.
"
2)
Tento názor zákonite vedie jeho autora záveru, že prezident koná protiústavne, keď po prijatí demisie ministra dočasne (v režime
čl. 116 ods. 7 Ústavy) do vymenovania nového ministra poverí výkonom jeho agendy predsedu vlády. Podľa R. Procházku "
jediný, koho by po prijatí demisie člena vlády prezident nemal poveriť spravovaním príslušného rezortu, je práve predseda vlády
"
3)
. Najnovšie takto R. Procházka spochybnil dočasné poverenie predsedu vlády Eduarda Hegera riadením rezortu školstva, ku ktorému došlo v septembri 2022 po prijatí demisie ministra školstva Branislava Gröhlinga prezidentkou.
S uvedeným názorom R. Procházku nemožno súhlasiť, a je na to dostatok pádnych a sotva vyvrátiteľných argumentov. V právnej vede (a vo vede všeobecne) je, prirodzene, dovolené polemizovať o všetkom a formulovať aj názory a hypotézy, ktoré budú následne silou argumentu vyvrátené. Vo verejnom diskurze však môže byť kontraproduktívne, ak sa bez (aspoň ako-tak) relevantných dôvodov navodzuje dojem protiústavného postupu tam, kde žiadny problém s ústavnosťou nie je a nemôže byť.
V najnovšom Komentári k
