KONANIE O SÚLADE UZNESENIA NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY O ZRUŠENÍ INDIVIDUÁLNEJ MILOSTI ALEBO AMNESTIE
Poslanec Národnej rady SR Ján Budaj v apríli 2016 predložil návrh ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii.1) Vláda SR ako variáciu na totožnú tému predložila v marci 2017 vlastný návrh ústavného zákona2) spolu s návrhom na zmenu a doplnenie zákona o ústavnom súde.3) Predkladatelia si to o svojich návrhoch nemysleli, no ani jeden z návrhov nebol perfektný.
Návrh ústavného zákona od poslanca Budaja sa nezaoberal otázkou, čo sa môže udiať po prijatí ústavného zákona o zrušení amnestií udelených roku 1998,4) keď existuje doktrína implicitného materiálneho jadra Ústavy, a preto aj neústavných ústavných zákonov, aké parlament nesmie prijať, lebo nemá právomoc ich prijať.5) V dôsledku toho hrozilo, že vzápätí po odhlasovaní ústavného zákona sa v podateľni Ústavného súdu SR ocitne návrh, aby ústavný súd rozhodol, že prijatý ústavný zákon odporuje Ústave SR. Vláda SR sa zas uspokojivo nevyrovnala s ohrozením svojho návrhu ústavného zákona v obligatórnom prieskume na Ústavnom súde SR. Za daného stavu bolo rozumné zlúčiť oba návrhy do jedného vyrovnávajúceho sa so všetkými podstatnými nedostatkami, no rozum sa ocitol v závoze. Ústavnoprávne inštitúty amnestie a milosti prinesú do slovenského ústavného práva veľa otázok, ak Ústavný súd SR vykoná obligatórny prieskum s plným nasadením odbornosti, aká bude potrebná na uzavretie otázok "dá sa amnestia zrušiť?" a "majú sa zrušiť amnestie z roku 1998?"
Predchádzajúci stav nebol vždy bez záruk proti zneužitiu ústavných inštitútov
Právo udeliť amnestiu aj právo udeliť milosť patrí k prerogatívom hlavy štátu.6)
Právo udeliť milosť nejde ruka v ruke s právom udeliť amnestiu. Historický vývoj naznačuje, že hlava štátu môže mať právo udeliť milosť, no nemusí mať zároveň právo udeliť amnestiu.
Toto pravidlo sa neuplatňovalo v československom štáte, kde prezident mal vždy obe práva zároveň.7)
Na historických úpravách v predchádzajúcich československých ústavách si pozornosť nezasluhuje iba právomoc prezidenta udeľovať tak milosť, ako aj amnestiu. K ústavnej histórii patria aj záruky pred zneužitím amnestie s politickou motiváciou, v prospech členov vlády.
Ústavný text z roku 1920 i z roku 1948 výslovne určoval, že prezident nemá právo udeľovať amnestiu, odpúšťať alebo zmierňovať tresty a právne dôsledky odsúdenia trestnými súdmi a nariaďovať, aby sa súdne konanie trestné nezačínalo alebo aby sa v ňom nepokračovalo v prípade členov vlády. Ústava prijatá roku 1948 okrem toho výslovne vylučovala uplatnenie týchto práv prezidentom v prospech seba samého. Treba poznamenať, že výslovné vylúčenie práva udeliť milosť a amnestiu niektorým osobám je najúčinnejšia zábrana pred zneužitím.
Latentné úsilie o vytvorenie ústavných záruk, že hlava štátu nebude mať ústavne konformnú možnosť zneužiť amnestiu alebo milosť vo vlastnom záujme alebo na ochranu členov vlády, nenašlo prienik do ústavných textov prijatých za socializmu. Prezident Československej socialistickej republiky dostal ústavným zákonom č. 100/1960 Zb. neobmedzené právo udeľovať amnestiu, odpúšťať a zmierňovať tresty uložené trestnými súdmi a nariaďovať, aby sa trestné súdne konanie nezačínalo alebo aby sa v ňom nepokračovalo (čl. 62 ods. 1 bod 10). Toto právne postavenie sa mu nielen zachovalo čl. 61 ods. 1 písm. j) ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii, ale ešte aj rozšírilo o právo zahládzať odsúdenie.
Model vytvorený v základných ústavných úpravách socialistického Československa sa ocitol aj v platnej ústave. Podľa čl. 102 písm. i) Ústavy SR: "Prezident udeľuje amnestiu, odpúšťa a zmierňuje tresty uložené trestnými súdmi a nariaďuje, aby sa trestné konanie nezačínalo, alebo aby sa v ňom nepokračovalo, a zahládza tresty".
Roku 1996 sa udial únos syna prezidenta Michala Kováča do Rakúska. Tajná služba SIS sa stala podozrivá z organizácie aj realizácie skutku.8) K zmierneniu podozrenia neprispelo udelenie amnestie neodhaleným páchateľom predmetného činu. Prvým poučením z udalostí bola zmena prerogatívu hlavy štátu ústavným zákonom č. 90/2001 Z.z. Prezident stratil právomoc nariaďovať, aby sa trestné konanie nezačínalo alebo aby sa v ňom nepokračovalo. Zároveň sa zaviedla kontrasignácia prezidentských rozhodnutí o amnestii predsedom vlády Slovenskej republiky alebo ním povereným ministrom (čl. 102 ods. 2).
Zmena Ústavy ústavným zákonom č. 90/2001 Z.z. vo viacerých znakoch vykazuje nedostatočnú právnickú predvídavosť navrhovateľov úpravy a ich slabú spôsobilosť postrehnúť všetky relevantné súvislostí. Zavedenie kontrasignácie úkonov prezidenta SR je jedným z takých príkladov.
Tam, kde kontrasignácia slúži na ko